Sex, kamasutra, nové chute, porno – dookola to isté. Otrava. Obrovské mediálne promo sexuálneho pôžitku predávalo, no ľuďom už nestačilo. Hľadali hlbšie pocity, spravodlivosť a mier. “Make love not war” bol slogan 70-tych rokov.
Premietlo sa to aj do výchovy detí. Wilhelm Reich tvrdil, že utláčanie sexuálnej energie vedie k sadistickému správaniu. Autoritatívni rodičia mali skôr deti podporovať k bádaniu a kritickému mysleniu. Talianska mládež považovala staré zvyky sexu po svadbe za brutálne nemorálne. Po novom ľudia lásku objavovali a prežívali, kedy sa na to cítili – 22% dievčat vo veku 13-19 už malo sex.
Muži takýmto “nemravnostiam” opovrhovali, hoci 81% z nich chýbali bordely, ktoré boli zavreté. 71% mali sex s prostitútkou, no aj tak väčšina považovala za dôležité, zobrať si pannu. Pokrytectvo 70 rokov.[1]
Už si? A bezo mňa?
Vrchol nepotrebnosti muži na západe dosiahli, keď vyšli prvé knižky o masturbácií žien a vibrátory. Dovtedy sa všetko točilo okolo domácnosti, výchovy detí a mužského vrcholu. Ženy, ktoré nebodaj svoju sexualitu objavovali a prejavovali, boli považované za nenormálne alebo štetky.
Čo predstavovali masturbujúce ženy pre mužov? Hriešnice, ktoré vymenili penis za vibrátor, neznášajú mužov a majú také očakávania na sexuálny život, že im to úplne ničí náruživosť. Hnev nad samo-uspokojením došiel do takej miery, že Paul Raymond založil časopis Men Only, pre “zachovanie mužskej dominancie nad ženským orgazmom”.[2]
Odvtedy už mnoho penisov ztvrdlo
Avšak kritizované feministické hnutia pokračovali v boji za slobodu ženského tela. Chceli rozhodovať o tehotenstve a nespoliehať sa na neexistujúcu ochranu alebo nehygienické potraty na čierno. Tisícky žien verejne priznalo, že malo nelegálny potrat, tisícky doktorov priznali, že ho vykonali. Zabralo to! 70-te roky oslobodili ženy od “správneho” (čítaj obmedzeného) sexu a umožnili im samostatne rozhodovať o svojom tele. Vďaka feministkám.[3]
Plánovaná ekonomika – plánované obyvateľstvo
V Československu boli potraty legálne už v 1957. Komunisti mali iný problém. Málo detí a veľké plány pre ekonomiku. Podpora rodiny pokračovala novomanželskými pôžičkami. Pár dostal 30 000Kčs a za každé dieťa sa mu odpočítalo pár tisíc. “Mamá ožeň ma!”[4]
Po 1968 socialistická utópia rovnocennej, beztriednej spoločnosti už vytriezvela. Na pár a rodinu sa začalo pozerať mechanicky. Psychológovia a sexuológovia, čo v 50 rokoch hovorili o spokojnosti oboch partnerov si v 70-tych rokoch neboli až takí istí. Dlhá tradícia mužskej nadradenosti a ženy v domácnosti sa predsa nedala zaprieť. [5]
Nové socialistické manželstvo sa vôbec nemalo koncentrovať na lásku a romantiku. Manželia mali poslušne spĺňať svoje úlohy: muž budovať kariéru a žena starať sa o deti a domácnosť. Manželstvo už nebol vrchol lásky, ale práca, ktorá funguje, len keď si každý urobí svoje.
Práca sa na druhej strane stala miestom potešenia, ventilovania manželských problémov a konfliktov. Skús hádať, kde sa väčšina ľudí spoznalo so svojimi milencami a milenkami? V práci![6]
Vidíš. Jedni mali priestor si svoju sexuálnu slobodu prispôsobiť, iným bola diktovaná.
Aký máš vzťah k svojej sexualite ty?
Aký je moderný život?
Nabudúce
Zouza
[1] Marwick, A. (1999) The sixties: cultural revolution in Britain, France, Italy, and the United States, c.1958 – c.1974. Pbk. Oxford [u.a.]: Oxford University Press, 1999. ISBN 9780192881007.
[2] Herzog, D., (2011) .Sexuality in Europe: a twentieth-century history. New York: Cambridge University Press. New approaches to European history.2011.
[3] Herzog, D., (2011) .Sexuality in Europe: a twentieth-century history. New York: Cambridge University Press. New approaches to European history.2011.
[4] Lišková, K., (2015). Sexuality and Sexual Science under State Socialism. A case of Czechoslovakia, in 110th Annual Meeting of the American Sociological Association. 2015.
[5] Mellan J and ŠípováI (1970) Mlade Manzelstvı. Praha: Avicenum.
[6] Plzák M (1975) Klíč k Výběru Partnera pro Manželství. Praha: Avicenum.