Socik – obdobie kedy aj detská úprimnosť bola zahriaknutá. „Dávaj pozor na jazyk!“ Jedno nesprávne slovo mohlo poškodiť rodinu a jej možnosti na primeraný život. V sociku sa férovosť rovnala pätolizačstvu. Slová, činy a myšlienky museli byť v súlade so socialistickým systémom, ktorý si mohol/-a len vychvaľovať. Ako mali komunisti zorganizovanú „poslušnosť“?
Mládež bola združená (čítaj kontrolovaná) do Socialistického zväzu mládeže (funguje dodnes). Cieľom zväzu bolo cenzurovať a „normalizovať“ názory mladých a budovať v nich vieru v ideológiu marxizmu-leninizmu. Samozrejme všetko bolo riadené Komunistickou stranou. Tí „snaživí“, čo bonzovali na spolužiakov, stúpali v hierarchii, odkiaľ písali kádrové posudky na celé svoje okolie.
Čo je to kádrový posudok? Kus papiera, ktorý zhrnul tvoje názory, postoj k systému a snaživosť v práci alebo škole. Bolo to písomne odporučenie alebo varovanie, či do socialistického systému zapadáš alebo nie. Zlý posudok, ti zmárnil možnosť práce alebo štúdia.
Takto vyzeral každodenný život našich rodičov a prarodičov. Komunisti ich „normalizovali“ cez jediný správny model života: „Pracuj, staraj sa o rodinu a ver komunistom.“ Všetko Západné bolo zlé, zakázané a utajované. Bolo to obdobie nedôvery, bonzovania ale aj utláčanej rebélie.
Prejavenie nespokojnosti alebo kritiky bolo zakázané. Hoci si vo vnútri vedel/-a, že aj v sociku existuje chudoba a spoločnosť fakt nie je vyrovnaná, musel/-a si sa nespravodlivosti len prizerať a držať hubu. Hoci ti pochybnosti o správnosti vecí okolo teba nedali pokoj a tvoja duša túžila po pravde, zostalo len utlačené ticho. Následky by boli jasné, no neprejavené pocity ti aj tak naštartovali vnútorný boj. Ten si každý dobojoval sám. Buď s fľaškou alebo prácou. Odporúčané prostriedky na prefiltrovanie mysle.
Socializmus v sebe nemal kúsok ľudskosti. Tá bola organizovane utláčaná od malička deťom, tínedžerom a aj dospelým. Buď nátlakom alebo vymývaním mozgov (večerné školy o marxizme-leninizme, podpisovanie súhlasu s režimom). Žiadna sloboda myšlienky. Žiadne morálne zásady. Len nedôvera a strach.
Režim padol a ľudia utekali. Za Slobodnou Európou, ktorá v nich roky prechovávala nádej, že jedného dňa na vlastnú kožu pocítia slobodu. So sebou si niesli rany z minulosti, ktoré dodnes nie sú vyliečené.
Sex biznis
Socialisti pomenovali prostitútky- „parazity sociálneho systému“, pretože sa nezapájajú do povinnej práce (ako všetci ostatní) a nespĺňajú správnu rolu ženy v spoločnosti. Marxizmus-leninizmus vinil kapitalizmus za existenciu prostitúcie, pretože v nevyrovnanom a človeka vyžmýkajúcom systéme museli ženy zarábať takouto nehanebnou formou. Komunisti boli presvedčený, že zmenou systému tento trh zanikne.[1] No súdruhovia zabudli, že kde je dopyt, tam je aj ponuka.
Po páde systému pracovníčky v sex biznise utekali pred buzeráciou Verejnej bezpečnosti na Západ za lepším zárobkom. V 20. storočí ich z Východnej Európy pracovalo až 70% zo všetkých prostitútok. Samozrejme prišlo aj na horšie, keď organizované skupiny (väčšinou muži) namotali dievčence na komfortný život v zahraničí. Nakoniec sa z nich stali obete obchodu s bielym mäsom alebo sexuálne otrokyne. [2]
Hľadám muža z EU pasom
Láska kvitla medzinárodne a niekedy so sebou niesla aj benefity EU občianstva. Počet medzinárodných manželstiev narastal. Páriky z bývalých kolónií alebo Východu sa tvorili buď z donútenia alebo lásky. Samozrejme bolo okolo toho veľa byrokratických opletačiek, no kde je vôľa, tam je cesta. V Holandsku rozbehli agentúry, ktoré párom pomáhali s imigračnými úradmi.[3]
Srbská umelkyňa Tanja Ostojič si z toho urobila srandu a vypustila online kampaň Looking for a Husband with EU passport, kam sa prihlásilo 500 Nemcov.
Hranice slobody
Sexuálna sloboda Západu vyvrcholila v smrteľnú chorobu. HIV/AIDS vypukla v 80. rokoch a médiá, spolu s cirkvou a politikmi našli spôsob, ako znovu nadobudnúť moc. Sex bol konečne v oblakoch strachu a pochybností, čo pomohlo presadzovať konzervatívnu morálku sexu.
Politici trpeli nestabilnou spoločnosťou. Neustále pochody proti vojne, za lásku, za potraty, za LGBT práva ich tlačili k činom. HIV/AIDS obrátilo kartu proti LGBT komunite a začala obrovská propaganda proti gayom, (lebo len oni sú vždy problém, nie lesby). Šírili sa FAKE NEWS, ako sa vyhýbať a nenakaziť od gayov.
Ľudia zomierali a namiesto lieku mocní stavali múry
HIV/AIDS hrozilo všade. Padol Berlínsky múr a rozbehol sa sex turizmus. Praha sa stala Zlatým mestom sexuality. Preto Holandské ministerstvo zdravotníctva vytvorilo v Čechách kampaň na používanie kondómov, ochranu a podporu LGBT komunity a zdravého sexu. Rozdali 14000 brožúrok a rozbehli diskusiu o zdravom praktikovaní sexu. Praha bola nový Amsterdam.[4]
80. a 90. roky spojili Európu, čo otvorilo možnosti, no spôsobilo aj šok. Západ objavoval, Východ utekal alebo sa prebúdzal zo sna.
Prajem krásnu realitu
Zouza
[1] V Procházka and others, Příručný slovník naučný (Handy Thesaurus) (Nakladatelství Československé
akademie věd 1966) vol 3, 732.
[2] Herzog, D. (2011) .Sexuality in Europe: a twentieth-century history. New York: Cambridge University Press. New approaches to European history.2011.
[3] Herzog, D. (2011) .Sexuality in Europe: a twentieth-century history. New York: Cambridge University Press. New approaches to European history.2011.
[4] Herzog, D. (2011) .Sexuality in Europe: a twentieth-century history. New York: Cambridge University Press. New approaches to European history.2011.