Ženy boli majetkom mužov.
Odkedy?
Prečo?
Odpoveď je jednoduchá – majetok a dedičstvo.
Pojmom “Žena na vydaj” sa označoval obchod medzi otcom a potenciálnym manželom. Snúbenica predsa prichádzala s venom, ktoré muselo zostať v rodine – v dobrých rukách. A keďže žena mužovi rodila potomkov, tak “rozhodovala” o počte dedičov, o rozdelení majetku. Musela byť teda pod kontrolou, spolu so svojou sexualitou, správaním, právom a možnosťami rozvoja. Ak by totiž vedela príliš veľa, búrila by sa a bolo by ťažké ju ustrážiť.
Mužom sa to dlhé roky darilo, no v priebehu 19. storočia vznikli po celom svete základné školy aj pre dievčatá. V 20. Storočí sa postupne rozšírili na univerzity, čo samozrejme spôsobilo ďalšie požiadavky na zmenu práv: právo voliť a samostatne rozhodovať o svojom tele. 70. roky patrili ženám a feministkám, ktoré bojovali nielen za rovnoprávnosť, ale kritizovali i mužskú štruktúru v spoločnosti.[1]
Rola, temperament a status
Hierarchia bola jasne stanovená. Muž je nadradený nad ženou a starší muž je nadradený nad mladším mužom. Takto to krásne funguje, pretože každý má predpísaný kód správania na základe svojho statusu, roly v spoločnosti a temperamentu. Tie sú jasne definované tak pre mužov, ako aj pre ženy.
Muž je racionálny, vyzná sa v pozíciach a štruktúrach svojho okolia a vďaka tomu si plní vlastné záujmy. Je to od neho očakávané, pretože má ochraňovať svoj majetok, rodinu a hrdosť. Keď je v tejto role bezcitný, násilný a súťaživý, tak je povžovaný za správneho chlapa.
Žena na druhej strane je stelesnením starostlivosti a milosti, čiže emotívnej stránky života. Zabezpečuje psychickú pohodu pre svojho manžela, deti a okolie, pretože vie, že ich potreby sú nadradené nad jej vlastnými. Musí sa mužom páčiť, počúvať a zabezpečiť pokoj a čistotu v domácnosti. Cez svoje dobré vlastnosti a citlivosť má balansovať mužskú súťaživosť a bezcitnosť.[2]
Argument prirodzenosti
Veľa ľudí nasleduje toto striktné rozdelenie mužskej a ženskej roly v spoločnosti a najčastejší argument, ktorý môžeš počuť je:
“veď takto je to v prirodzené.”
“Patriarcha je na základe prírodných zákonov, pretože muži sú silnejší ako ženy.”
Málo ľudí sa nad týmito tvrdeniami zamýšľa a berieme to ako fakt. Bohužiaľ väčšina zvierat žije v matriarchálnom usporiadaní napr. levy, slony, hieny, veľryby, včely… Čo stále neznamená, že ženské pohlavie bojuje proti mužskému. Spolupracujú a vďaka tomu ako druh prežijú.
Patriarchálna spoločnosť je kultúrny a veľmi populárny konštrukt, ktorý vytvorili tí, čo chcú vládnuť, nadobúdať viac majetku a konkurovať svetu. Či prežijú, to už je ich problém.[3]
Všetci sme len ľudia
Rozdelenie spoločnosti je podľa mňa zlé a nedokážem si predstaviť žiť v 19. storočí a prizerať sa na nespravodlivosť, ako žena. Ďakujem im za boj, no myslím, že u nás je kultúra vo veľkej miere stále sexistická a patriarchálna. Niektorým mužom aj ženám to vyhovuje, no mne sa zdá, že to je celé aj tak len hra.
Veď kto by chcel spĺňať celý ten zoznam očakávaní na mužov a ženy, predtým než sa vôbec vytvorí nejaký vzťah? Nemôžeme byť jednoducho len ľudia, so svojou jedinečnou kombináciou vlastností, ktoré nie sú vyslovene “ženské” alebo mužské? Nemôžeme sa všetci rešpektovať a správať k sebe slušne, len preto že sme ľudia?
Podľa mňa môžeme, len musíme prestať nasávať všetky tie chujoviny z médií, chcieť sa podobať cudzím idolom a len definovať seba.
Aké sú tvoje idoly, ktoré nasleduješ a chceš byť ako oni? Kto ťa inšpiruje? Do akej miery si ideš svoje?
Ešte raz ďakujem ženám, vďaka ktorým som mohla študovať, pracovať, rozhodovať o svojom tele a používať svoje práva ako občianka.
Zouza
[1] Ryan, C. a Jetha C., Sex at dawn: the prehistoric origins of modern sexuality. New York: Harper, c2010.
[2] Gilligan, C. In a different voice: psychological theory and women’s development. Cambridge, Mass.: Harvard University Press, 1993.
[3] Millett, K. Sexual politics. Repr. London: Virago, 1981.