Historička a expertka na rodovo podmienené násilie Jana Jablonická-Zezulová päť rokov skúmala denníky slovenského aktivistu za práva LGBT komunity Imricha Matyáša (1896-1974). V 20. storočí bol homosexuálny styk trestaný piatimi rokmi v žalári. Čo robil Imrich Matyáš, aby vrátil homosexuálom do života dôstojnosť? Dozviete sa z online výstavy a rozhovoru s Janou Jablonickou-Zezulovou.
Online výstava o Imrichovi Matyášovi je výsledkom dlhoročného výskumu. Aký bol pocit objaviť prvého slovenského LGBTI aktivistu?
Bolo to v roku 2012 v novembri. Presne si na ten deň doteraz pamätám, ako som si prvýkrát listovala Matyášovými denníkovými zápiskami a prácami. Možno to vyznie pateticky, ale cítila som, že mám v rukách poklad nesmierneho významu a keby sa stratil alebo zničil, bola by to veľká škoda. Nielen preto, že zachytáva úsilie o odtrestnenie lásky „rovnopohlavne milujúcich“, ale silný príbeh človeka, ktorý sa nevzdával, bol na svoju dobu veľmi progresívny a moderný. 
Obrázok 1 Denník Imricha Matyáša. Zdroj: www.matyas.sk
Čítaním jeho denníkov si sa vlastne dostala do Matyášovej hlavy. Ako by si popísala proces spoznávania s ním, jeho životom, aktivitami a priateľmi?
Ja som mala šťastie, že som tieto denníky mohla čítať po tom, čo sa mi dostali do rúk prvé práce českých historikov, ktorí analyzujú obdobie pokusov o dekriminalizáciu homosexuality počas prvej ČSR. Získala som tak dôležitý podklad na pochopenie kontextu, o ktorom Matyáš píše, takže doteraz som veľmi vďačná najmä Janovi Seidlovi za jeho odborné práce, bez ktorých by Matyáš nebol tak živý.
V čase, kedy som sa intenzívne pustila do štúdia jeho života a aktivít, začala na Slovensku kampaň proti LGBT menšine, ktorá nakoniec viedla k vyhláseniu referenda vo februári 2015. Keďže som v tom čase verejne zastupovala postoj kampane nejdeme.sk, že o ľudských právach sa nehlasuje, a zároveň som študovala Matyáša, cítila som, ako keby medzi nami občas nebola časová priepasť. Mnohé jeho slová sa z minulosti prihovárali síce archaickým, ale stále veľmi aktuálnym jazykom. Doteraz mám k nemu vzťah, ako by bol niekto blízky z mojej rodiny, o koho existencii som netušila a vykonal niečo dôležité nielen pre LGBT komunitu, ale pre všetkých. Vnímal to ako univerzálny etický zápas v zmysle – demokracia nemôže fungovať, ak nejaká časť spoločnosti chýba.
Imrich Matyáš korešpondoval a stretával sa s európskymi LGBTI aktivistami, s ktorými rozoberal argumenty pre zrušenie trestného činu homosexuality. Myslíš, že mal na Slovensku široké obecenstvo?
Určite nie. To ani nebolo Matyášovým zámerom. Jeho primárnym cieľom bolo získať si na svoju stranu lekárov, psychiatrov (Karol Matulay), právnikov, ktorí by ho v tomto úsilí pochopili a podporili. On často argumentoval, že veda a najnovšie vedecké poznatky v oblasti sexuológie môžu presvedčiť zákonodarcov, aby zmenili zákony a tým aj nastavili iné povedomie o homosexuálnej menšine. Že zákony nestačia, vieme teraz veľmi dobre, podľa mňa to vedel aj Matyáš, avšak dekriminalizácia bola podmienkou na to, aby sa mohlo začať meniť povedomie ľudí.
Obrázok 2 Momentka zo zjazdu Ligy pre sexuálnu reformu v Brne v roku 1932. Zdroj: www.matyas.sk
Za tie roky si pravdepodobne nazbierala obrovské množstvo materiálu. Bolo ťažké vyberať témy pre online výstavu?
Na začiatku áno, ale keďže som pracovala s tým materiálom dlho, tak sa mi takpovediac utriasol a čo sa nezmestilo do výstavy, to sa objaví v publikácii, ktorú už dlho plánujem vydať a bude tam ešte viac skenov z denníkov, jeho práce a aj nejaké ďalšie nové fakty, ktoré sa mi podarilo zistiť.
Obrázok 3 I. Matyáš radí, ako sa správať na polícii. Zdroj: www.matyas.sk
Online výstava prezentuje život Imricha Matyáša z rôznych oblastí, z jeho perspektívy. Aký je cieľ výstavy? Poprípade, má nejaké pokračovanie, či už fyzické alebo interaktívne so slovenským publikom?
Ja som o Matyášovi začala publikovať postupne, keď som objavovala jeho príbeh. Tie informácie však boli rozkúskované a viacerí ľudia mi hovorili, že by bolo dobré to spracovať na jednom mieste a ponúknuť ako ucelený príbeh. V roku 2014 sme spolu v divadlom Nomantinels zrealizovali putovnú výstavu, ale ako to už býva, panely sa jedného dňa poskladajú a ich obsah sa nedá dohľadať. Prišlo nám ako dobrý nápad obsah rozšíriť a ponúknuť v online podobe. Pokračovanie chystám v spomínanej publikácii, mňa osobne by potešilo spolupracovať na tvorbe dokumentu o ňom, prípadne spracovať jeho príbeh do nejakej vzdelávacej didaktickej pomôcky.
Obrázok 4 Jana Jablonická-Zezulová predstavuje I. Matyáša na otvorení Filmového festivalu Inakosti 2017. Zdroj: www.ffi.sk
Myslíš, že Matyášov život v danom období má podobnosti s dnešnou spoločenskou situáciou na Slovensku?
To by som celkom netvrdila. Myslím, že od Matyášových čias sa veľa vecí zmenilo, oveľa viac ľudí nahliada na homosexualitu ako normálny variant ľudskej sexuality. Oveľa viac ľudí než v Matyášovej dobe môže žiť otvorene a nehanbiť za svoju orientáciu. Matyáš v tom ďalšom úsilí, ako zabezpečiť napríklad párom rovnakého pohlavia dôstojnejší život môže byť vzorom a zároveň dôkazom, že veci sa menia k lepšiemu. Aj keď sa nám to na prvý pohľad nemusí zdať. V tomto som optimistka a verím Matyášovým slovám, že „k spravodlivému vyriešeniu života sexuálnej menšiny určite dôjde.“
Obrázok 5 Činnosť Imricha Matyáša. Zdroj:www.matyas.sk
Existuje dnes na Slovensku osoba, ktorá sa Matyášovi podobá?
Podľa mňa sa mnohí občania angažujú a sú také „zapálené duše“ ako bol on. Sú to ľudia, bez ktorých existencie by sa spoločnosť nehýbala a nenastali by žiadne zmeny. A všetci z dejín vieme, že aj maličká skupina ľudí vie „zapáliť“ nádej a vykonať veľké zmeny v prospech spoločnosti.
Spomedzi získaných materiálov, bolo tam niečo, čo ta pri výskume zaujalo, prekvapilo?
Rozhodne ma zaujal rozsah Matyášovej činnosti – aj si získať na svoju stranu osobnosti a vedecké autority, aj sa venovať a pomáhať jednotlivcom pri obhajobe ich práv celých 40 rokov. Prekvapilo ma, že Matyáš navrhoval, aby bol prijatý zákon, ktorý bude postihovať trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy. Práve toto v online výstave nespomínam, ale v publikácii to bude.
Čo si, ako výskumníčka, odnášaš z tohto celého projektu? K čomu si dospela?
Toto aktuálne vyhodnotiť neviem. Pre mňa totiž projekt a výskum “Matyáš” stále pokračuje. I naďalej pátram po prácach, o ktorých viem, že existovali. Dúfam, že príbeh tohto krehkého a napriek tomu silného muža môže doplniť mozaiku slovenskej histórie o niekoho, koho sme si na tradicionalistickom Slovensku nevedeli predstaviť a opak je pravdou.
Ak by Matyáš žil dnes, čo by sa snažil dosiahnuť pre LGBT komunitu?
On mal veľmi neoblomný charakter a vždy nazeral “za roh, ak nie za dva”, podľa mňa by požadoval úplne zrovnoprávnenie LGBT ľudí s majoritou.
Článok bol originálne publikovaný pre online časopis Mulitikulti.sk.