Ľudí vidím vo vrtstvách. Poznávaním sa postupne odlupujú ako cibuľky a ja sa len teším. Rada poznávam rôzne príbehy, povahy a reakcie na situácie. Preto asi cestujem spolujazdou.
Vnímanie
Prvé čo sa mi v hlave vytvorí pri stretnutí s druhým človekom je dojem. Na základe výzoru, pohlavia, oblečenia a nálady, v ktorej stretnutie prebieha. Veľa ľudí si presne z týchto krátkych stretnutí o tebe vytvorí názor, ktorý v konečnom dôsledku nemá žiadnu pevnú bázu.
V dnešnom vizuálnom svete je prvý dojem hybnou silou číslo jedna. Perfektný výzor a správanie podľa predstáv okolia, aby sme sa páčili a cítili uznaní je veľkým biznisom sociálnych sietí. Žijeme vo virtuálnom perfektnom svete a nasávame, čo robiť, aby sme boli uznaní ako ženy alebo muži.
Sila spoločnosti spočíva v jej schopnosti tvoriť skupiny ľudí s určitými pravidlami správania, ktoré potom očakávajú od každého. Preto je aj potrebné, aby mala ľudské/prirodzené základy, nie povrchné alebo mýtické.
Ľudia vždy mali aj budú mať názory. Tie sa menia, niekedy zostanú celý život rovnaké. Otázkou je, či ich názor ovplyvní záujem o teba a zostanú v prvom dojme? Alebo pôjdu hlbšie. Na druhej strane si ty a či necháš ich názor ovplyvniť teba.
Persona
Druhým krokom spoznávania ľudí sú ich koníčky a vášne. Niečo čo v nich vzplanie oheň alebo vyčarí úsmev na tvári. Je to priestor, vďaka ktorému samých seba poznajú lepšie, pretože vášeň im pomohla prejsť cez mnohé skúšky. Vďaka tomu rastú.
Je to jedinečná persona, ktorá plní obraz tvojho snívania. Kým chceš byť?
Táto fáza spoznávania ma s ľuďmi spája. Keď je niekto naozaj zapálený pre vec, je úžasné ako jednoducho túto vášeň prenáša na okolie. Pomáha druhým poznávať a možno aj skúšať nové veci. Vytvára kamarátstva na celý život.
Ego
Prichádzame do hlbšej vrstvy. Ego. Niekoho ego je viditeľné úplne od začiatku, keď je postavené čisto na spoločenských očakávaniach spomenutých na začiatku.
Ego je čo si o sebe myslíš ty.
Niekedy ráno vstaneš so super náladou a všetko ide podľa tvojích predstáv. Inokedy máš úplne zlý deň, kedy sa nedarí a ľudia ťa len nasierajú. Pravidelnejší kontakt ti ukáže ako človek prejavuje spokojnosť alebo nespokojnosť. Ako znesie kritiku? Vie si priznať chybu? Vie požiadať o pomoc? Dokáže sa ospravedlniť? Dokáže rásť alebo nechá vlastné ego, aby mu v tom zabránilo, poprípade zničilo vzťah?
Ty
Jedine po týchto troch vrstvách naozaj poznáš, kto daná osoba je. Aký má príbeh? Či žije život naplno alebo sa izoluje do virtuálneho sveta prázdnoty. Či dokáže čeliť realite, prechádzať cez výzvy alebo je len pozorovateľ a nasledovateľ?
Ako táto analýza vrstiev poznávania súvisí s rodovou rovnosťou? Úprimne som s touto teóriou mala vnútorný konflikt, dokým som sa do nej nezahĺbila. Prišlo mi divné rozdeľovať ľudí na mužov a ženy, pretože som to vo svojích kamarátstvach nevnímala. Vidím emócie v mužoch aj ženách, tak isto ako racionalitu, starostlivosť o domácnosť, upratovanie, varenie, či schopnosť šoférovať. Veď sme všetci aj tak ľudia.
Rod je sociálna teória, preto sa aplikuje len na túto oblasť života. Kedy sa stretávame s ľudmi, zamestnávateľmi alebo štátom. Všetci žijeme sociálne a spoločnosť nasleduje pravidlá, ktoré sa generačne tradujú. Napríklad tolerancia korupcie je na Slovensku úplne bežná, pričom v Škandinávií by vás celý národ znenávidel. Na Slovensku majú ženy byť hlavne matky a potom si budovať vlastný život, zatiaľ čo muži musia byť hlavou rodiny a hlavne neplakať. V rozhovore s Ľubicou Rozborovu sme toho spomenuli viac no pointa je tá, že naozaj tieto predstavy ľudí mentálne zastavujú v raste a objavovaní samého seba.
Existuje niečo smutnejšie ako žitie predstavy niekoho iného?
Odo mňa, ako ženy žijúcej na Slovensku sa očakáva aby som vyzerala perfektne – dress to impress. Rodičia očakávajú, že keď som dokončila školu, mám prácu a priateľa, že už bude svadba a deti. Zamestnávateľ odo mňa očakáva, že všetko poslušne urobím, bez náznaku odporu (hoci zachovania vlastnej integrity). Mama očakáva, že budem menej nadávať. Otec, že budem stále malá dcéra a keď dospelá, tak rovno matka.
Samozrejme, že tieto očakávania sú aj budú. Ja jednoducho ľudí ani spoločnosť nezmením. Len nechcem byť súdená za to, že ich odmietam plniť. Skôr chcem, aby súdenie a očakávania vymenili za zvedavosť v pocity, názory a rozhodnutia. Aby poznávali.
Zouza