Nikto nie je dokonalý. Hlavne nie vo vzťahoch. Poznávaním druhých vytvárame puto, hoci momentálen, ktoré nás núti prispôsobiť sa rôznym situáciám, povahám a reakciám. Naše osobnosti prichádzajú do konfliktov a hľadáme kompromisy, ak nám vzťah za to stojí. Keď sa dobre poznáš môžeš prežívať aj vnútorný boj medzi dobrými a zlými stránkami vlastného ja. Je možné, že jedna stránka prevláda a tá druhá sa objaví len zriedka. Každopádne všetci máme obe.
V intímnych vzťahoch sa dostávame väčšinou do levelu úplného poznania toho druhého. Časom sa ľudia v páre uvoľnia do takej miery, že už prestanú zadržiavať prdy, nohy si zriedkavejšie holia a postupne odhaľujú stránky seba, o ktorých druhí nemajú ani šajnu.
Dávaš alebo berieš?
Esther Perel hovorí, že vo vzťahoch je vždy jeden, čo dáva a druhý, čo berie. Jeden sa radšej stará a druhý vedie. Keď sa obaja v rovinách moci a kontroly vo svojej sfére zhodnú, no neustále rozhodujú spoločne o ich životoch a vzťahu, všetko fičí, ako má. Sú v Zene.[1]
Avšak moc a kontrola sa môžu vykoľajiť do extrémov. V situáciách, kedy jeden z páru cíti, že jeho potreby (sexuálne, emocionálne, fyzické, psychické) neboli uspokojené nastáva sklamanie/ ublíženie a reakcia, ktorú práve moc a kontrola ovplyvňujú. Ako? Keď pravidlene berieš a nedostaneš, tak sa hneváš a dožaduješ sa. Keď dávaš a nie si ocenený, tak sa cítiš menejcenne a nahnevane.
Pozri si extrémne prejavy moci a kontroly, ktoré druhým ubližujú.
Ako sa jednotlivé násilné správanie prejavuje?
Nátlak a hrozby:
Vyhrážanie sa ublížením, rozchodom, samovraždou, nahlásením na sociálku keď neurobíš, čo od teba partner žiada. Nútenie k nelegálnej činnosti alebo stiahnutiu žaloby.
Vydieranie:
Ohrozovanie gestami, činmi, náznakmi alebo zbraňou . Ničenie majetku, mučenie domácich zvierat.
Izolácia:
Kontrolovanie toho, čo robíš, s kým sa stretávaš a kam chodíš. Limitovanie vychádzok a používanie žiarlivosti, ako dôvod na izoláciu.
Popieranie, zľačovanie a zapieranie:
Zľahčovanie týrania, zneužívania a nadávania a nebrať jeho/jej obavy za vážne. Popieranie, že sa vôbec niečo stalo. Presunutie zodpovednosti za ublíženie na druhého.
Využívanie detí:
Vytváranie pocitu viny cez deti. Používanie detí na presun odkazov. Vyhrážanie sa odobratím detí.
Ekonomické zneužívanie:
Zabránenie pracovania. Dať druhého do pozície, že musí žiadať peniaze a následné povolenie. Branie peňazí alebo zabránenie prístupu na rodinný účet.
Mužské privilégiá:
Zaobchádzanie s ňou, ako so slúžkou, rozhodovanie o všetkom a správanie sa nadradene, ako kráľ. Byť ten, kto rozhoduje, kto čo má robiť a ako sa má správať.
Emocionálne zneužívanie:
Zosmiešňovanie, vytváranie pocitu viny, menejcennosti a neschopnosti. Nadávanie alebo vytváranie obrazu, že je človek šialený. Zahrávanie sa s druhého mysľou. Ponižovanie.[2]
Čo s tým teraz robiť?
V živote stretávame mnoho ľudí, s rôznym správaním. Prichádzame znova k príkladom, s ktorými človek vyrastal a považuje za normálne. Niekto bol svedkom násilia a automaticky sa stal obeťou a iný človek mohol žiť v pohode, láske s kľudným riešením nezrovnalostí. Preto je dôležité stanoviť si hodnoty, ktoré vo vzťahoch chceš nasledovať. Stanoviť si hranice, ako chceš, aby sa k tebe ľudia správali. Potrebujeme trénovať riešenie konfliktov, odmietnutie a hľadanie pomoci z vonku, pretože niekedy je príliš komplikované a náročné odísť z násilného vzťahu.
Ako to je so sexuálnym násilím?
Dozvieš sa v ďalšej smutnej, ale potrebnej časti.
Zouza
[1] PEREL, Esther. Erotická inteligence: jak spojit vzrušující sex s domácím štěstím. Praha: Štrob, Širc & Slovák, 2008. Populární psychologie. ISBN 978-80-903947-1-1.
[2] National Center on Domestic ans Sexual Violence. www.ncdsv.org