Skončila sa hodina a študenti vybehli na chodby, aby si užili prestávku a premiestnili sa do iných tried. V kútiku duše som dúfala, že ho stretnem na chodbe a on sa na mňa usmeje. Už dlhšie sme v kontakte, spoznávame jeden druhého a mne sa čoraz viac začína páčiť. Jeho ambície, pohľad na svet, koníčky a okruh priateľov. Kráčam a zrazu sa nám stretnú pohľady.
“Čau Zuzi!”
“Čau Maťo!”
Zastavíme sa a pokecáme, že čo je nové a zasmejeme sa na príbehu o mojej profesorke. Zazvoní a obidvaja už musíme byť na hodine. Maťo mi len vlepí pusu na líce a uteká na hodinu. Momentálne vo mne vybuchla bomba emócií, pretože neviem, ako si mám jeho pusu vysvetliť. Myslel to iba kamarátsky alebo ma má rád aj inak? Kiež by som vedela, čo si myslí on.
Perspektíva
Situácií, kedy perspektíva ľudí je rozhodujúca a väčšinou úplne odlišná, je v každodennom živote nenormálne veľa. Odhliadnúc od toho, ako si si istý/-á svojou osobou, tvoje myšlienky, pocity a správanie sú ovplyvnené reálnou alebo vymyslenou prítomnosťou ostatných ľudí, rodičov, kamarátov, kolegov alebo cudzincov.[1] Nemyslím teraz na situácie, kedy ťa niekto umýselne manipuluje a snaží sa ti niečo predať, ale kedy ti tvoj vnútorný hlas vysvetľuje, čo sa okolo teba deje.
Napríklad plne akceptuješ homosexuálov a chceš aby mali rovnaké práva, ale náhodou zistíš, že tvoj bývalý spolužiak Ondrej má priateľa, tak sa mu začneš na verejnosti vyhýbať. Pravdepodobne si to zdôvodníš tým, že aj tak ste neboli takí dobrí kamaráti a nepáči sa ti aký bol na strednej súťaživý a neustále vo všetkom najlepší. Vysvetľovanie si svojho alebo cudzieho správania len na základe osobnosti sa nazýva fundamental attribution error (základná atribučná chyba)[2], kedy zabúdame na sociálny vplyv na správanie danej osoby. V prípade Ondreja mohla byť jeho súťaživosť podmienená procesom akceptácie svojej orientácie a osamelosti, keďže sa bál možného odsúdenia spolužiakmi, preto sa radšej koncentroval na školu.
Tvoje správanie ovplyvňuje situácia
Vo výskume o sile situácie, sociálny psychológ Lee Ross požiadal svojich študentov,aby vybrali čo najsúťaživejších a najkooperatívnejších kandidátov na základe ich vlastného dojmu. Kandidátov zmiešali a rozdelili do pomerovo rovnakých skupín, v ktorých mali hrať buď Komunitnú hru, v ktorej sa prikladal dôraz na spoluprácu, alebo Wall street hru, kedy kandidáti mali preukázať svoju súťaživosť. Čo myslíš, ako to dopadlo?
Definované osobnostné vlastnosti súťaživosti alebo kooperácie, na základe ktorých boli ľudia vybraní, sa automaticky prispôsobili cieľu danej hry. V komunitnej hre bolo dokonca o 1/3 viac súťaživých ľudí, ktorí si vybrali kooperatívnu stratégiu.[3] Samozrejme, že osobnostné rozdiely existujú, ale vplyv okolia ovplyvňuje každého.
Subjektivita
Záleží na tom ako vnímaš, čo sa v tvojom okolí deje. Na základe tvojho poznania, zmýšľania a emócií si konštruuješ každú situáciu, pretože tvoja prirodzená zvedavosť chce chápať okolitý svet. Keď dospeješ k záveru, potom sa podľa toho aj správaš. Čiže ide o tvoju subjektívnu konštrukciu danej situácie. Určite sa ti už stalo, že si hádal čo si tvoji kamaráti, súrodenci alebo rodičia myslia, čo ich motivuje alebo čo cítia, a v konečnom dôsledku to vôbec nebola pravda. Takáto konštrukcia sa nazýva naivný realizmus, kedy si presvedčený/-á, že vidíš veci presne ako sú, a keď si niekto myslí niečo iné, tak to musí byť ich omyl. [4]
Naivný realizmus bol odskúšaný medzi Izraelskými a palestínskymi vyjednávačmi, kedy Lee Ross zobral izraelské návrhy na mier, označil ich ako Palestínske návrhy a naopak. Potom sa spýtal Israelčanov na ich názor. Vyjednávačom sa páčili Palestínske návrhy označené ako izraelské, viac ako izraelské označené ako palestínske. Automatické uprednostňovanie vlastných návrhov, bez ohľadu na druhú stranu, len predlžuje vyriešenie konfliktu a je pozoruhodné, že takéto veci sa dejú na úrovni medzinárodných vzťahov.
King in the castle
Odkiaľ tvoje konštrukcie pochádzajú, ako svoje správanie vysvetlíš sebe a svojmu okoliu, a čo sa svojím príbehom naozaj snažíš povedať? Okrem hladu, smädu, strachu, lásky, odmeny alebo túžbe po kontrole ťa motivuje potreba cítiť sa sám so sebou dobre alebo potreba byť akurátny.
V tom prvom prípade sa ľudia v každej jednej situácii snažia nájsť dôvod na zobrazenie seba v pozitívnom svetle namiesto toho, aby priznali nedostatok, poučili sa, a poprípade zmenili svoje správanie.
Už sa ti niekedy stalo niečo nepríjemné a ty si sa radšej koncentroval/-a na to pozitívne namiesto toho, aby si si priznal/-a, že si to mohol/-la nejak ovplyvniť alebo zastaviť? Určite si bol/-a vo vzťahu kedy tvoj partner alebo kamarát mali správanie, ktoré ti vadilo, ale ty si sa na to až tak nekoncentroval/-a a radšej si pripomínal/-a, aký super máte vzťah. Dôsledkom ignorácie alebo výber len toho pozitívneho potom znemožňuje vývin vzťahu a určenie si vlastných hraníc, čo sa ti páči a čo nie. Potom si len nevedomo ubližujeme.
Druhý motív akurátnosti je spojený s tvojím vnímaním sveta, ako si vyberáš, interpretuješ, pamätáš a používaš informácie na vyhodnocovanie a rozhodovanie. Každý jeden z nás sa snaží byť čo najprecíznejší, no niekedy nám stoja v ceste naše očakávania, ktoré úplne menia náš pohľad na svet.
Robert Rosenthal a Lenore Jacob skúmali fenomén, ktorý sa nazýva self-fulfilling prophecy (samo-naplňujúce proroctvo), kedy očakávaš, že druhá osoba sa bude nejako správať. Následovne sa aj ty správaš tak, aby tvoje očakávanie bolo pravdivé. Toto bolo otestované na učiteľoch, ktorí boli informovaní, že 3 študenti sú nadpriemerne inteligentní (tieto deti boli vybrané úplne náhodne a od ostatných sa kapacitne neodlišovali). Na konci školského roka tieto deti otestovali a prišli na to, že žiaci, ktorí boli predstavení ako nadpriemerne inteligentní, mali oveľa lepšie výsledky ako ostatné deti. Tento test bol vyskúšaný vo viacerých školách a všade prišli na rovnaký výsledok, pretože daní učitelia naplňovali proroctvo dané na začiatku školského roka.[5] Myslíš, že niečo také platí aj u nás v prípade podceňovania Rómov? Určite by to bolo zaujímavé otestovať.
Po štúdiu týchto tém sociálnej psychológie som sa zamýšľala nad vlastnými konštrukciami, a ako sa menili na základe prostredia, v ktorom som bola. Prišla som na to, že počas puberty som sa neustále vykresľovala v pozitívnom svetle a vždy som vedela nájsť dôvod na moje činy namiesto toho, aby som sa pozrela pravde do očí. Keď som ale odišla do iných kultúr, tak tieto presviedčania samej seba viedli akurát k tým istým chybám a žiadnej zmene. Odvtedy zmenu milujem:) Skús si vybaviť situácie z tvojho života, kedy si zohľadňoval/-a názory svojich rodičov alebo kamarátov pri rozhodovaní o tvojej budúcnosti, alebo kedy si radšej uprednostnil/-a svoje ego namiesto toho, aby si situáciu vyriešil/-a. Určite sa oveľa viac spoznáš 🙂
Prajem krásny víkend
Zouza
[1] Allport, G. W. (1954). The nature of prejudice. Reading,MA: Addison-Wesley.
[2] Aroson, Elliot., Timothy D. WILSON a Robin M. AKERT. Social psychology. Ninth Edition. New York: Pearson, 2016
[3] Ross, W., & La Croix, J. (1996). Multiple meanings of trust in negotiation theory and research: A literature review and integrative model.International Journal of Conflict Management, 7,314–360.
[4]Ross, L. (2010). Dealing with conflict: Experiences and experiments. In M. H. Gonzales, C.Tavris, & J. Aronson (Eds.), The scientist and the humanist: A festschrift in honor of Elliot Aronson (pp. 39–66). New York: Psychology Press.
[5] Rosenthal, R. (1994). Interpersonal expectancy effects: A 30-year perspective. Current Directions in Psychological Science, 3, 176–179.