Človek má potrebu byť adekvátny. Prispôsobuje sa situáciám, ľuďom v okolí, pretože mu to je prirodzené. Okolie má nenormálny vplyv na tvoj rast, hodnoty a správanie, pretože každá skupina ľudí, ktorú v živote spoznáš, má iné dohody a predstavy o správnom chovaní. Úradníci si myslia, že musia počúvať politikov a kryť ich korupčné kauzy, chlapi si myslia, že musia finančne zabezpečiť rodinu a ženy sa majú starať o deti. Príkladov je nekonečne veľa a napríklad len sám/-a na sebe ich už máš niekoľko: pohlavie, vek, výzor, príjem, národnosť, status…Ku každej z týchto kategórií existuje všeobecná predstava o správnom správaní. Tak čo, zapadáš?
Kto tieto stereotypy definuje a prečo sú všade naokolo? Sú to predovšetkým médiá a známe osobnosti, ktoré ovplyvňujú názory ľudí. Keď ich publikum nedotazuje, ale vytvára si vlastné prepojenia s názormi slávnych, tak si ich myšlienky prisvoja. To môže rásť do xenofóbie, pletkám alebo rasizmu. Možno, že si jeden zo šťastlivcov, ktorý vo všeobecnosti zapadli perfektnému a úspešnému obrazu, ktorý definovalo tvoje okolie, no čo keď sa od narodenia necítiš vo svojej koži? Čo ak ti tvoje pohlavie nie je vlastné?
Mám dieťa, ale …
Či si dievčatko alebo chlapček je prvá vec, ktorú si o sebe vnútorne uvedomíš. Na základe toho si buduješ svoje ja, oblečenie a správanie. Skús si na chvíľu predstaviť, že si našiel/-la partnera/-ku, s ktorým/-ou chceš kráčať životom a čakáte spolu dieťa. Všetko do seba zapadlo a už spolu plánujete nového člena rodiny. Plod vašej lásky. Neviete sa dočkať, preto sa doktora pýtate na pohlavie. Bude to chlapček. Zariaďovanie izby do modrej farby, nákup oblečenia a snívanie o jeho budúcnosti, že bude futbalista ako ocko, vás zahltia až do pôrodu. Keď sa dlho očakávaný chlapec narodí, rastie, spolu ho vychovávate a usmerňujete v adekvátnom správaní chlapca. Avšak z jeho strany začne odmietanie chlapčenského oblečnia, pretože on má radšej mamkine sukne, šminky a podpätky.
Ako budeš reagovať, keby sa to stávalo opakovane? Budeš to brať ako detskú hru alebo nenormalitu, ktorá musí byť napravená? Budeš si o tom zisťovať informácie alebo ho napravovať v jeho rodovej identite? Bude to pre teba sklamanie? Rozdielnosť predsa nie je porucha a v tom spočíva boj transorodových ľudí. Narodenie sa do tela/pohlavia, ktoré im nie je vlastné.
Tranzícia, ako na to?
„Keď ich nenecháš prejsť cez tranzíciu, ich vnútorná energia bude zaneprázdnená len s ich identitou rodu a to ich zastavuje v ďalšom rozvoji.“ Tranzícia nie je len zmena pohlavia, ale oboznámenie verejnosti o zmene rodovej identity, požiadanie o iné oslovovanie, zmena výzoru, používanie hormónov, medicínske zákroky a psychické zmeny. Keď ťa právne a medicínske podmienky na Slovensku zaujímajú viac, sleduj občianske združenie TransFúzia, ktoré vytvára podpornú komunitu pre transrodových ľudí.
Tento článok sa venuje rodine, okoliu, vzťahom a ich reakciám (a následkom) na transrodové dieťa. Asi sa všetci môžeme zhodnúť, že takáto situácia je nepredvídateľná a šokujúca. Navyše je spojená s nekonečnou rodičovskou láskou k dieťaťu, ktoré ešte neokúsilo realitu života a treba ho pred ňou ochrániť. No vychovávať chlapca, ktorý sa oblieka, správa a cíti ako dievča je vnucovanie niečoho, čo mu je nevlastné. Napriek tomu to rodič urobí zo zdania, že svojmu dieťaťu pomáha zo zmätenia. Transrodovosť je nepoznaná, preto je strašidelná a spojená s predsudkami. Nie je to prekliatie, skôr ťažká situácia, ktorá môže vyústiť do dvoch ešte hrozivejších situácií.
- Buď dieťaťu nie je umožnené samo si definovať rodovú identitu, je pravdepodobné, že si bude ubližovať alebo rovno spácha samovraždu
- Alebo si dieťa vyberie vlastnú identitu, jeho okolie na to zareaguje šikanou, ohováraním a posmechom, čo môže viesť k rovnakému výsledku.
Hoci ešte nie som rodič a niekoľkokrát som od tých svojich počula vetu: „to pochopíš keď budeš mať vlastné deti.“ Čítanie týchto príbehov z pohľadu detí aj rodičov mi ukázalo možnosti reagovania a riešenia komplikácií, ktoré nám všetkým život podhodí. V každom jednom príprade boli súcit, láska a rešpekt najúčinnejšie prostriedky na zachovanie dobrých vzťahov.
Myslíš, že sa na Slovensku dokáže vybudovať celonárodná sympatia a podpora transrodových detí a rodín? Ja si myslím, že určite. Hoci niekedy mám pocit prevládajúceho sexizmu a presadzovania rodových stereotypov. Verím, že jedného dňa sa prestaneme pozerať na ten zovňajšok (mužský alebo ženský) a prisudzovať im dopredu stereotypné vlastnosti pred poznaním danej osoby.
Budeme k sebe citliví a otvorení.
Prajem pekný zvyšok dňa,
Zouza