Diskusia o rodinách časť II. alebo na čo ti tá mamka vlastne je ? :)

Páči sa mi ako ľudia vnímajú svet a snažia sa porozumieť veciam, ktoré sa okolo nich dejú. Každý jeden z nás sa stáva vedcom v praxi, zbierame údaje, hodnotíme a posudzujeme. Je ešte fascinujúcejšie, ako kultúra nášho okolia hlboko zapisuje pravidlá, s ktorými potichu súhlasíme a bez slov sa chápeme. Keď sa povie slovo mama, čo sa ti vybaví ako prvé? Ako by si popísal/-a jej rolu a aká by mala byť? Už si sa zamyslel/-a odkiaľ tento obraz pochádza? Porovnával/-a si svoju mamkou s kamarátovou, susedovou alebo zo seriálu? Skús si spomenúť na svoju mamku, ako sa o teba stará, ako si voláte alebo jej s niečím pomáhaš. Aký pocit v tebe vyvolávajú spomienky na ňu, aká je a ako sa správa? A aký to má vplyv na tvoj vzťah, keď si jej syn?

Chceš vedieť viac ? Paráda! Čítaj ďalej a dozvieš sa, že mamka ti pomáha so sebareguláciou, že blízkosť vášho vzťahu odzrkadľuje hĺbku tvojich budúcich vzťahov a ktoré životné situácie najviac vplývajú na zmenu vzťahu medzi mamkou a synom.

Mamka a seba-regulácia

Ako sme už predebatili v diskusii (nájdeš tu) rodina, do ktorej sa narodíš ti vyformuje názory, pohľady na svet a správanie na základe vlastných rodinných hodnôt. To sa nazýva proces socializácie.[1] Rodičia ti ukázali, aké správanie je vhodné, teda ako primerane regulovať svoje činy a emócie. Samozrejme, že každý rodič má úplne iné spôsoby, ktorými dosahuje poslušnosť svojho dieťaťa, no vo všeobecnosti sa rozdeľujú na dva typy: regulačno-podporné rodičovstvo a materinské nepriateľské rodičovstvo.[2]

Ako sa prejavujú? Regulácia dieťaťa cez podporu je charakteristická materinskou citlivosťou, zainteresovanosťou a empatiou v situáciách, keď dieťa prežíva negatívnu emóciu. Týmto spôsobom pomáhajú dieťaťu regulovať efekt svojich pocitov predtým, než  sa ho zmocnia. Ak to rodičia praktikujú efektívne, môžu dieťa naučiť predchádzať emocionálnym extrémom, čo im poskytne základ na budúce zaobchádzanie s nepríjemnými emóciami. Čím viac podpornej a láskavej pozornosti dieťa dostalo, tým lepšie sa vie v budúcnosti regulovať.[3]

V opačnom prípade, ak mama reaguje na úzkosť dieťaťa negatívnymi poznámkami alebo kontrolou cez pocit viny, tak sa dieťa naučí negatívne pocity potláčať, aby predišlo jej nespokojnosti. Týmto spôsobom ho, ale oberá o možnosť naučiť sa regulovať vlastné emócie a správanie. Nevľúdne rodičovstvo cez psychickú alebo materiálnu kontrolu podkopáva rozvoj sebaregulácie a ochotu dieťaťa počúvať rodiča. [4]

Kam to vlastne celé speje a aké sú najdôležitejšie faktory výchovy, ktoré ti pomáhajú pracovať s vlastnými emóciami a prekonávať životné ťažkosti bez úpadku do psychických porúch? Starostlivosť a láskavosť tvojej mamky buduje postupnú schopnosť sebaregulácie, no neverbálny nesúhlas, podceňovanie nápadov, negatívny humor majú oveľa väčší vplyv na budúci psychický stav dieťaťa. V konečnom dôsledku je pre dieťa dôležitejšie, aby negatívne matkine správanie zažil čo najmenej, pretože to podmieňuje spomalený socio-emocionálny rozvoj a predstavuje možné budúce riziká.[5]

Od puberty až do smrti

Očividne, rodičia nás formujú, ani nevieme ako. Rola matky je ale dvojnásobne dôležitejšia, keďže s deťmi buduje emocionálne bližšie vzťahy a trávia spolu viac času a vzájomne sa spoznávajú.[6] Matkin vyšší level zainteresovanosti, (v porovnaní s otcom), do synovho života spôsobuje tiež viacero konfliktov medzi nimi.[7] Na druhej strane, kvalita ich vzťahu buď negatívne alebo pozitívne ovplyvňuje synovu emocionálnu otvorenosť, čo úzko súvisí s jeho agresivitou, donucovaním si svojho vo vzťahoch a sociálnym správaním. Nedostatok matkinej podpory podmieňuje budúci level depresie a zneužívanie návykových látok.[8]  Matky taktiež hrajú hlavnú rolu v  konštrukcii synovej mužnosti, kedy sa on snaží odpútať od nej a jej ženskosti. Matkina podpora v identifikácii s otcom  a rozpoznanie jeho mužskej identity ovplyvňujú synov pocit fyzickej, senzuálnej a temperamentnej mužnosti.[9]

Život je zmena

Sám vidíš, že je nespočetne veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzťahu medzi synom a mamou. Jedným z nich je aj život, a jeho niekedy prekvapivé, inokedy plánované zmeny, ktorým sa musíš prispôsobiť. Aké situácie teba viac zblížili s mamkou a ktoré naopak odlúčili? Zamyslel/-a si sa prečo? Mark T. Morman a Marianna Whitley  túto otázku položili 139 synom a 68 matkám (neboli príbuzní) a prišli na to, že obidve skupiny sa zhodli na piatich kľúčových situáciách, ktoré zmenili level blízkosti v ich vzťahu.

1. Sociálna podpora a matkina prítomnosť v ťažkých časoch ako napr. počas rozchodu s priateľkou alebo inej vzťahovej krízy zlepšujú vzťah medzi matkou a synom. Obidve skupiny spomenuli trávenie spoločného času a konverzáciu ako kľúčové faktory, ktoré im pomáhajú sa zblížiť a pochopiť ťažkosti toho druhého.
2. Rodinná kríza alebo iná nepredvídateľná traumatická situácia a jej zvládnutie, definujú, ako sa vzťah medzi matkou a synom bude vyvíjať. Podpora, komunikácia o pocitoch počas matkinej alebo synovej choroby zabezpečujú, že danú krízu neprežívajú sami a majú sa o koho oprieť, čo ich automaticky zblíži.
3. Rozvod, ako situácia separácie a fyzickej vzdialenosti medzi synom a matkou mení pocit blízkosti, pretože je vnímaný ako narušenie rodinného modelu s pocitom ublíženia. Väčšina respondentov vyjadrila pozitívnu zmenu, keď syn predstavoval podporu pre mamu v procese rozvodu, čo vyústilo v jeho väčšej starostlivosti o jej blahobyt a bezpečnosť.
4. Dospievanie syna je fáza, počas ktorej má matka významnú rolu podpory a akceptácie jeho vlastných potrieb, vzťahov a nezávislosti. Respondenti uviedli, že takéto správanie matky ich zblížilo na úrovni dvoch samostatných vyspelých osôb, ktoré sa o seba starajú.
5. Fyzická vzdialenosť pomáha obom uvedomiť si, ako si chýbajú, zmeniť perspektívu voči správaniu toho druhého, a lepšie pochopiť jeho/jej správanie. Obdive skupiny uviedli, že táto zmena upevnila ich vzťah. [10]

Myslím, že počas našej diskusie sme sa nedostali do takej hlbokej analýzy, no spomenuli sme, že správanie syna k mamke definuje jeho správanie k iným ženám. Tento článok mi pomohol pochopiť, ktoré chovanie matky má pozitívny alebo negatívny vplyv na synove vzťahy s druhými, ale aj sám so sebou. Dodatočne som zistila, že faktory ako podpora, komunikácia a pochopenie sú kľúčové na spoločné prežitie kritickej životnej situácie. Tak čo, sú v tvojich vzťahoch všetky veci vyjadrené alebo je v komunikácii šum a nejasno? Existujú okolnosti, ktoré viditeľne zmenili tvoj vzťah s najbližšími, lebo si sa uzavrel/-a, nevypočul/-a si si druhú stranu, a len si ich obviňoval/-a? Vieš odkiaľ takéto správanie pochádza?

Zreflektuj si svoje vzťahy a  reakcie na krízy. Možno sa lepšie spoznáš a tento krát budeš vedieť, kde hľadať zdroj tvojho vystupovania. Tvoja mama.

Prajem energičný deň 🙂

Zouza

[1] Jones, E. E., & Gerard, H. B. (1967). Foundations of social psychology. New York: Wiley.

[2] Dennis, T. (2006). Emotional self-regulation in preschoolers: The interplay of child approach reactivity, parenting, and control capacities. Developmental Psychology, 42, 84–97.

[3] Grusec, J. E., & Goodnow, J. J. (1994). Impact of parental discipline methods on the child’s internalization of values: A reconceptualization of current points of view. Developmental Psychology, 30, 4–19.

[4] Colman, R. A., Hardy, S. A., Albert, M., Raffaelli, M., & Crockett, L. (2006). Early predictors of self-regulation in middle childhood.

Infant and Child Development, 15, 421–437.

[5] Moilanen K. L., Shaw D. S. & Fitzpatrick A.(2010). Self-Regulation in Early Adolescence: Relations with Mother–Son Relationship Quality and Maternal Regulatory Support and Antagonism. Journal of Youth and Adolescence 39(11).

[6] Mathews, A., Derlega, V. J., & Morrow, J. (2006). What is highly personal information and how is it related to selfdisclosure

decision-making? The perspective of college students. Communication Research Reports, 23, 85–92.

[7] Matthews, K. A., Woodall, K. L., Kenyon, K., & Jacob, T. (1996). Negative family environment as a predictor of boys’

future status on measures of hostile attitudes, interview behavior, and anger expression. Health Psychology, 15, 30–37.

[8] MacKinnon-Lewis, C., &Lofquist, A. (1996). Antecedents and consequences of boys’ depression and aggression: Family

and school linkages. Journal of Family Psychology, 10, 490–500.

[9] Freud, S. (1961). Three essays on the theory of sexuality. In J. Strachey (Ed. and Trans.), The standard edition of the

complete psychological works of Sigmund Freud (Vol. 7, pp. 130–243). London: Hogarth Press. (Original work published 1905)

[10] Mark T. Morman & Marianna Whitely (2012) An Exploratory Analysis of Critical Incidents of Closeness in the Mother/Son Relationship, Journal of Family Communication, 12:1, 22-39.