Diskusia o rodinách: vzťah dcéry s otcom

Diskusia o rodinách ma posledné dni pohltila prípravou, strihaním šesť-hodinového materiálu a čakaním na export. Obrazovka notebooku sa stala mojím najlepším kamarátom a počas sledovania zmeny obrazov a zvukov sa mi len hromadili myšlienky o rodinách, o ľuďoch a vzťahoch.

Osobne ma diskusia nesmierne obohatila, pretože som lepšie spoznala pozadie vzťahov mojích kamarátov. Asi každý, kto si pozrel jednu časť, sa vedel vcítiť do situácie hostí, pretože boli úprimne otvorení (a alkoholom podporení), hovoriť o svojich skúsenostiach. To je prvý krok k blízkosti. Vzájomná otvorenosť o pocitoch. Teší ma, že sme sa počas diskusie vedeli odpútať od tej osobnej drahocennosti súkromných informácií a zdieľať to medzi sebou a publikom.

Všimol/-la si si, ako v situáciách popisujúce vzťahy k rodičom dievčatá spomínali viac otcov a chlapci viac matky?  Puto dieťaťa k opačnému pohlaviu, mi príde tak rozhodujúce a podmieňujúce nielen pre osobnosť, ale aj pre každodenné správanie, ktoré si väčšinou ani neuvedomujeme. Sama som sa chcela vzdelať o tom, prečo má opačné pohlavie rodiča väčší vplyv na dieťa.  V tomto článku ti priblížim teórie vzťahu dcéry a otca. Popíšem dôležitosť úlohy otca v ženskom rozvoji, kedy je otec fyzicky/ emocionálne prítomný/neprítomný. Vysvetlím aj dopad otcovstva na muža a rolu dcéry v jeho rozvoji.

Z pohľadu dcéry

Pri narodení dieťaťa, otec hrá hlavnú rolu pri prvom odlúčení od matky. V danom momente sa začína formovať separácia a individualizácia, ktoré sú nevyhnutné pre neskorší, samostatný rozvoj osobnosti a vlastného života. [1] Samotný Freud tvrdil, že dievčatá závidia mužom ich penis a tak povzbudzujú pozitívny Oidipov komplex. Závisť môže byť odstránená, ak dievča vymení túžbu po penise s túžbou po dieťati a identifikuje sa so svojou matkou.[2] Samozrejme, že nespočetne veľa psychológov začalo namietať voči tejto teórii, pretože ponúka čierno-biele možnosti v rozvoji dieťaťa. Karen Horney verila, že závisť penisu sa nevzťahuje vyslovene na pohlavný orgán, ale na závisť žien voči mužským kultúrnym privilégiám.[3] Navyše, otec reprezentuje pre dcéru fascinujúcu inakosť, ktorá podporuje jej individualitu a odpútanie od matky (kontroly), po ktorom dieťa túži. Dcéra sa potrebuje s otcom identifikovať, aby vedela rozpoznať seba od neho alebo iných.[4]

Problém ale nastáva, keď otec je neprítomný alebo neschopný rozpoznať jej subjektivitu/ jedinečnosť. Aká je vlastne funkcia alebo úloha otca v rozvoji dcéry? Muži pomáhajú ženám ovládnuť vzrušenie usilovnosti (v škole alebo práci) a sexuálne vzrušenie. Čo v praxi znamená, že čas strávený s otcom jej pomáha meniť pohľad na mužov a začne ich brať skôr ako kamarátov/spoločníkov a nie ako objekty túžby. Otcova pozornosť/ nepozornosť na usilovnosť a erotické vzrušenie je priamo prepojená s  pracovnými úspechmi a ženskou identitou dcéry. [5] Ak tieto sféry nie sú otcom zachytené a rozpoznané, môže to mať negatívny vplyv na jej pocit ženskosti a hrdosti.

Sociálni psychológovia to odôvodňujú rozdielom vo výchove chlapcov a dievčat. Samostatnosť sa u chlapcov podporuje, pokiaľ dievčatám sa vštepuje odceňovanie vzťahov. To má priamy súvis s vnímaním úspechu, kedy muži kompletne preberajú chválu za úspech, pričom ženy sú trénované  sa s úspechom podeliť.[6] Akceptácia vlastnej ženskosti súvisí s rolou matky, keď je sociálno-kultúrne vnímaná ako emocionálne nestabilná a precitlivená. Tento obraz ženy, môže dcére spôsobiť pocit hanby pri tehotenstve. [7]

Z pohľadu otca

V živote muža je fáza otcovstva popísaná ako „chronická núdza“, počas ktorej sa chlap môže sebarealizovať v živení na ňom kompletne závislého bábätka.[8] Emocionálna kvalita puta  medzi dieťaťom a otcom závisí od skorého vzťahu medzi ním a jeho matkou, s ktorou tiež spoznáva svoju ženskú stránku.[9] Podľa psychologických analytikov, chlapci prechádzajú fázou, kedy chcú plodiť deti (závisť maternice). Keď sa tejto predstavy zrieknu, tak automaticky popierajú svoju ženskú stránku. Spôsob akým poprenie ženskosti prebehne, a to buď akceptáciou vlastného pohlavia alebo závistlivé odmietnutie ženskej stránky, má neskôr vplyv na jeho empatickú kapacitu a vzťah so ženami.[10] Preto je potrebné, aby žena emocionálne zasvätila muža do rodičovstva s potrebou obojstrannej starostlivosti o dieťa. [11]

Čo spôsobuje narodenie a staranie sa o dievčatko pre otca? Akhtar to nazval civilizačný vplyv, ktorý sa skladá z 5tich faktorov: zdržanlivosť, pokora, medzi-rodová citlivosť a posilnenie bariéry incestu. Samozrejme rozvoj týchto vlastností je podmienený rozpoznaním subjektivity dievčatka, spoločným trávením času a rozpoznaním jej potrieb v rozvoji sebadôvery a ženskosti.[12]

Keďže otec aj dcéra potrebujú obojstranné rozpoznanie ich subjektivity v erotickej a pracovnej sfére, problémy nastávajú, ak tieto potreby nie sú uspokojené. Takzvaný narcistický otec si užíva, že dcéra ho obdivuje a chce byť ako on. V momente, keď dcéra začne vyžadovať rozpoznanie jej vlastnej jedinečnosti otec reaguje šokovane a rozhorčene. To môže spôsobiť, že dcéra v budúcnosti bude odmietať romantické vzťahy alebo bude priťahovaná k rovnakému typu mužov, s ktorými tento traumatický zážitok bude znova prežívať, dokiaľ ho neovládne a posunie sa v pred k svojej jedinečnosti (uspokojí potrebu).[13] V útlom veku je možné rozpoznať, či dcéra uchováva homosexuálny vzťah k otcovi a to nastáva, keď si praje byť „ockov malý muž“. [14]

V niektorých prípadoch muži majú problém, keď sa s nimi dcéry chcú identifikovať, pretože sa sami nevyrovnali so svojou ženskou stránkou, ktorá ohrozuje ich mužskosť. To môže byť prejavené emocionálnym odstupom a ponižovaním žien, čo im pomáha sa rozlíšiť od ich matiek (obranný mechanizmus). [15] Tento konflikt z ich detstva sa projektuje do vzťahu s dcérou. Otec je potom neschopný rozpoznať jej samostatnosť a berie ju ako vlastnú nadstavbu. [16]

Takzvaný „zvodný otec“ je neschopný kontrolovať svoje erotické impulzy, čo sa menej prejavuje v jej detstve a viac v jej dospelosti. Robí to spôsobom, že povzbudzuje príťažlivé pocity voči nemu a snaží sa kontrolovať iné časti jej života. Prejavuje sa to napríklad v chránení dcéry pred potenciálnymi partnermi, pretože ju sám vníma ako záujem sexu a nemôže dopustiť, aby jeho špeciálna pozícia v jej živote bola narušená.[17] Taktiež sa môže snažiť kontrolovať výber povolania, názory a iniciatívy, pretože tie tiež ohrozujú jej odlúčenie. Keď nakoniec dcéra nasleduje svoje rozhodnutie, otec môže reagovať urazením a stiahnutím sa.[18]

Ako potom vyzerá zdravý vzťah medzi otcom a dcérou? Obaja sú rovnocenné osoby, ktoré si uspokojujú potrebu vzájomného rozpoznania a prepojenej subjektivity. Takto dcéra počas dospievania a otec počas rodičovstva prežijú skúsenosti seba-identifikácie, čo im pomáha  akceptovať ich vlastnú ženskú a mužskú stránku. Vzájomné rozpoznanie subjektivity a odzrkadľovanie jeden druhého upevňuje puto medzi otcom a dcérou a znamená, že obaja chápu hranicu medzi sebou a tým druhým a nesnažia sa toho druhého ovplyvňovať. Čo je optimálne pre individuálny rozvoj.[19]

Ci pána !

Osobne ma tieto psychologické objavy a teórie úplne odpálili do trojdňovej analýzy vlastného vzťahu s otcom. Prišla som na to, že potreba rozpoznania a subjektivity je naozaj nevyhnutná a keď automaticky existuje vo vzťahu otca a dcéry, tak je život jednoduchší pre oboch. Bohužiaľ, žijeme vo svete, kedy generácia rodičov a prarodičov bola deformovaná ideológiou. Osobne si myslím, že väčšina z nich marxistickú ideológiu odopiera, no stále uprednostňujú ideologické/ emocionálne myslenie pred racionálnym a vedeckým. Čo tým vlastne chcem povedať je, že v prípade vzťahu otca a dcéry, je nespočetné množstvo externých faktorov, ktoré vyformovali myslenie otca a majú dopad na jeho výchovu (okrem vlastnej skúsenosti s rodičmi).

WomanStats uviedli, že na Slovensku prechováva stereotyp „pravej ženy“, ktorá sa stará o domácnosť (86%) a len pre 23% respondentov je dôležité, aby žena finančne zabezpečovala rodinu, pričom v prípade muža to je 92%. Pre 50% žien je potrebné robiť nezávislé rozhodnutia a pre mužov to predstavuje 72%. Verejná mienka a tlak tradičného rozdelenia zodpovedností v domácnosti zobrazujú chlapca ako silného a predurčeného k úspechu. [20] Keďže tento report bol vydaný v roku 1994 a veľa vecí sa odvtedy zmenilo, treba výsledky brať s rezervou. Osobne si myslím, že vyššia miera rozvodovosti[21] a počet slobodných matiek [22]  zmenili pohľad na finančnú a rozhodovaciu samostatnosť žien a sú brané za samostatné. Taktiež sa na Slovensku prehusťuje ženské zastúpenie v politike a vyšších pozíciách.

Čo si ale myslím, že pretrváva je problém „perfektného muža“, ktorý odmieta alebo popiera svoju emocionálnu stránku a za každú cenu sa snaží byť pravý chlap. Ale tak to sú už moje domnienky. Určite by som chcela počuť tvoj názor na slovenskú spoločnosť. Vyplň tento dotazník.

Prajem pekný zvyšok dňa.

Zouza

[1] Bernstein, D. (1993), Female Identity Conflict in Clinical Practice. Northvale, NJ: Aronson.

[2] Freud, S. (1931), Female sexuality. Standard Edition, 21: 223–243.

[3] Horney, K. (1926), The flight from womanhood. In: Feminine Psychology, ed. K. Horney. New York: Norton, pp. 54–70.

[4] Fast, I. (1984), Gender Identity. Hillsdale, NJ: The Analytic Press.

[5] Secunda, V. (1992), Women and Their Fathers. New York: Delacorte.

[6] Diener, E. (1989), Happiness is the frequency, not the intensity of positive versus negative affect. In: Subjective Well-Being: An  

  Interdisciplinary Perspective, eds. F. Strack, M. Argyle, & N. Schwartz.New York: Pergamon.

[7] Christine C. Kieffer (2008) From Selfobjects to Mutual Recognition: Towards Optimal Responsiveness in Father and Daughter Relationships, Psychoanalytic Inquiry, 28:1,76-91.

[8] Cath, S. (1994), Father and Child. Hillsdale, NJ: The Analytic Press.

[9]Kestenberg, J. (1968), Outside and inside, male and female. J. Amer. Psychoanal. Assn., 16: 457–520.

[10] Bergmann, A. (2005), The experience of becoming and being a new father. In: Akhtar, S. & Parens, H. (Eds.) Real and Imaginary Fathers, New York: Jason Aronson.

[11] Herzog, J. (2001), Father Hunger: Clinical and Developmental Explorations. Hillside, NJ: The Analytic Press.

[12] Akhtar, S. (2005), The Alphabet of Psychoanalysis. London: Karnac.

[13] Christine C. Kieffer (2008) From Selfobjects to Mutual Recognition: Towards Optimal Responsiveness in Father and Daughter Relationships, Psychoanalytic Inquiry, 28:1,76-91.

[14] Benjamin, J. (1991), Fathers and daughters: Identification with difference. Psychoanal. Dial., 1: 277–300.

[15] Leonard, M. (1966), Fathers and daughters. Internat. J. Psychoanal., 47: 325–334.

[16] Benjamin, J. (1991), Fathers and daughters: Identification with difference. Psychoanal. Dial., 1: 277–300.

[17] Secunda, V. (1992), Women and Their Fathers. New York: Delacorte.

[18] Christine C. Kieffer (2008) From Selfobjects to Mutual Recognition: Towards Optimal Responsiveness in Father and Daughter Relationships, Psychoanalytic Inquiry, 28:1,76-91.

[19] Benjamin, J. (2004), Beyond doer and done to. Psychoanalytic Quarterly, LXXIII: 5–46.

[20] Slovakia. International Women’s Rights Watch [online]. [cit. 2016-11-19]. Dostupné z: http://hrlibrary.umn.edu/iwraw/publications/countries/slovakia.htm

[21] 1996-2015 nárast o 131%. Štatistický úrad

[22] 634597 v 2015 vo veku 15-110. Štatistický úrad.