Zbieranie informácií o rodine, sociálnej psychológii a rozvoji silných stránok ma privádza k myšlienkam o mojich profesných snoch a snoch zapadnutia do potrieb pracovného trhu. V minulosti som nemala problém zdvihnúť sa a odísť do inej krajiny, na pol roka študovať alebo pracovať. No do akej miery sa tento životný štýl dá aplikovať so sociálnymi štúdiami, ktoré sa väčšinou fixujú na národné alebo medzinárodné inštitúcie? Nie veľmi.
Prebudenie z môjho krásneho remote študentského života ľadovou vodou, a to vďaka firmám ale aj verejným inštitúciám, ktoré si uspokojujú svoje potreby cez všelijaké pravidlá a “mašinácie”, nebol príjemný. Verejný sektor cez ignoráciu a súkromný cez psychologické marketingové kampane, ktoré človeku napádajú myseľ, aby mu zabránili rozmýšľať a donútili ho nakupovať. Chcela som nájsť cestu von, určiť si vlastné priority a vybalancovať ich so spoločenskými.
Toto sú základne potreby každého človeka:
Keď si ich prepárujem do potrieb celkovej Slovenskej spoločnosti/ štátu, tak to vyzerá asi takto:
- fyziologické – strecha nad hlavou,
- bezpečie – zamestnanosť,
- láska – rozvodovosť, manželské zväzky a iné dlhodobé partnerské vzťahy,
- uznanie/ úcta – základné ľudské práva a ich vymáhateľnosť,
- sebarealizácia – podnikateľské prostredie a podpora inovácií.
Potreba bezpečia
Koľko z týchto potrieb je nezabezpečených? Podľa Eurostatu je 18.4% Slovákov v ohrození chudoby, čo predstavuje 998 430 ľudí. To znamená, že skoro milión ľudí sa nedokáže posunúť v rebríčku potrieb a koncentrovať sa na vzťahy, rozvíjanie lásky, uznania, úcty a sebarealizácie, pretože bojuje o prežitie. Zaujímavá je výška nezamestnanosti- 11.5%, čo logicky znamená, že 6.9% aj keď prácu má, tak im ich príjem nepostačuje na zabezpečenie adekvátneho života.
Koľko si teda berie štát a na čo ľudia míňajú? Chalani z Minúty Ekonómie v nasledujúcom videu veľmi jednoducho vysvetľujú, koľko si zoberie z tvojho príjmu štát.
A ako väčšina veľmi dobre vie, štátna správa má nedostatky v spravovaní verejných financií, keďže Slovensko sa nachádza 50. mieste spolu s Maďarskom v ratingu korupcie (samospráva- teda mestá, obce a regióny sú na tom trošku lepšie, viac info tu). Medzi zvyškom populácie, ktorá je kategorizovaná do strednej a vyššej vrstvy sú financie, v porovnaní s inými Európskymi krajinami, proporčnejšie rozdelené. Čo znamená, že majú možnosť stúpať v hierarchii potrieb, ktoré si materiálne najviac uspokojujú kúpou áut, potravín, pohonných hmôť a technológií.
Potreba lásky
Vybrala som počet sobášov, rozvodov a narodených detí mimo manželstva, ako ukazovatele, ktoré mi dávajú nejaký obraz intímnych a dlhodobých vzťahov na Slovensku.
Z grafov je viditeľné, že popularita sobášov sa znižuje a počet narodených detí mimo manželstva zase zvyšuje – v 2014 až 38.9% z celkovej fertility Slovenska. Zaujímavý je čas (2006-2009) najvyššej rozvodovosti na Slovensku – finančná kríza. A keďže inštitút manželstva bol v minulosti ekonomická dohoda medzi rodinami s cieľom kontroly majetku. Je zreteľné, že Slovákom sa hodnoty vo vzťahoch začali meniť (stúpa aj počet ľudí bez vierovyznania).
Rešpekt a sebarealizácia
Neviem, akými štatistickými údajmi by sa dala potvrdiť morálka, úcta a sebarealizácia, no myslím si, že sú úzko spojené so základnými ľudskými právami. S tým, že človek nemusí každý mesiac preratávať príjem, aby prežil, že keď už štátu platí polovicu z príjmu, tak mu za to poskytne kvalitné a hlavne bezplatné služby, že štátu môže dôverovať a očakávať od neho podporu v chorobe, núdzy alebo inej ťažkej životnej situácií. V prípadoch, keď sa tak nestane, občan dostane úplné informácie, prečo a čo tomu zabránilo a verejné inštitúcie sa faktom nebudú vyhýbať a kľučkovať, kvôli nejakým mocenským vzťahom ale budú zodpovední tým, vďaka ktorým sú tam kde sú. Občanom. Že médiá budú úprimne a kriticky popisovať súčasnú situáciu a nie vymývať mozgy pletkami a primitívnymi programmi. Podnikaví ľudia s nápadmi budú podporovaní a nie podkopávaní legislatívou, pretože vytvárajú niečo nové pre krajinu spolu s pracovnými miestami v ich sídle.
Ľudia budú podľa mňa spokojnejší, keď si prestanú brať všetko osobne, dajú svoje ego do vrecka a budú rešpektovať ostatných za to, akí sú, nie akí chcú, aby boli. No a čo sa týka balancovania potrieb, tak je evidentné, že v posledných rokoch sa ľudia len učili, aké majú práva na vymáhanie vlastných občianskych potrieb. Objavujú možnosti vo vytváraní vlastného šťastia a uspokojovania svojich priorít.
S pozdravom
Zouza