Ako veľmi veríš stereotypom? Ako často hovoríš vtipy o nerozhodných ženách a svinských mužoch? Aká veľká časť z poznámok na pohlavie, ktoré ťa priťahuje, je pravdivá?
Jedného dňa som do kancelárie prišla oblečená vo vínových obtiahnutých šatách. Kolegyňa na mňa vypleštila oči a dlhú dobu ma pozorovala pri pohybe. Bolo mi to až nepríjemné.
„Janka, čo je?“
„Ty máš aké ploché brucho?“
„OK…“
„Mohla by si prestať? Cítim sa ako kus mäsa.“
„Ja som myslela, že ty to máš rada?“
„Nemyslím si, že hocijaký človek sa rád cíti ako objekt.“
Dospeli sme do vrcholu prispôsobovania sa sexistickej kultúre, ktorú reklamy a perverzní ľudia krásne diktujú. Ženám aj mužom príde v pohode nahlas komentovať výzor druhých s nejakými nepríjemnými narážkami. Buď sa ti niečo nehodí, nemáš na to postavu alebo si dokonca až príliš „perfektná/-ý“.
Všetko je o výzore. Len aby sme zaujali alebo boli zaujatí?
Spoločnosť od dievčat a chlapcov očakáva výzor a vzorce správania tak, aby boli dostatočne ženské alebo mužský. Buď sa im prispôsobiš alebo nezapadáš. Buď vieš kto si, alebo si v každej spoločnosti niekto iný/-á.
Prispôsobili sme sa do takej miery, že sexistické vtipy, ktoré ľudí ponižujú musíme považovať za vtipné, pretože ich povedal/-a nadriadená, šéf, policajt, profesorka alebo premiér. Veď to je len sranda. No na vtipoch je vždy kúsok pravdy, ktorú ten človek nesie v sebe. Viď príklad:
Mečiar vo všeobecnosti ignoruje dôstojnosť ľudí tak, že vtip o ňom hovorí celú pravdu. Znásilnenie je trestný čin, ktorý v sebe nesie nenormálnu drzosť uspokojovania si vlastných sexuálnych potrieb bez súhlasu druhej osoby.
Dôležitá je reakcia ženy vedľa neho.
Smeje sa. Hoci narážka zosmiešňuje a ponižuje pohlavie, ktoré reprezentuje. Je jej to úplne jedno, pretože „super vtip“ vypustil z úst človek vo vysokej pozícií, ktorý má určite pravdu. Jeho predsa nemôže spochybniť. Je to morálna a zákonodarná autorita. Tej sa ťažko postavíš.
Môže byť prispôsobovanie sa spoločnosti nebezpečné?
Ja si myslím, že jednoznačne. Ľudia, čo používajú sexistické vtipy vo svojom dennom jazyku, si možno vďaka nim nenájdu partnera, lebo nikto nechce byť braný ako objekt vo vzťahu. Ak staranie sa o výzor je dôležitejšie ako sama osoba, tak pri prvej vráske alebo nájdení krajšieho partnera „láska“ opadne.
Prispôsobovanie sa „ženskosti“ môže zapríčiniť, že žena sa cíti menejcenná, nesamostatná a odkázaná na muža. Ak si on správaním neustále dokazuje aký je „chlap“, tak to môže vyústiť do extrému – vydobíjanie si ega a poslušnosti zo strany ženy aj fyzicky. Veď sa o ňu predsa stará – môže.
Kde zmizol rešpekt?
Neváženie si druhých vo vzťahu sa stalo už asi každému. Má málo času pre teba, ale kopec iného pre ostatných, o ktorých tvrdí, že nie sú až takí dôležití. Keď ste spolu, tak ti aj tak nevenuje pozornosť, ale scrolluje Facebook. Nechodí na čas a rád/ rada ponižuje teba alebo prácu, ktorú robíš.
Neváženie si druhých má veľa foriem. V istej miere je to robí každý, no existuje hranica, za ktorou už vzťah zomiera alebo by nemal byť umelo zachovávaný. Hlavne ak ide o extrémne formy, ako napr.: manipulácia, psychický nátlak, emocionálne vydieranie, sexuálne, fyzické a ekonomické násilie.
Mnohí vzťahy zachraňujú kvôli majetkom, deťom, prežitej minulosti alebo sociálnej vrstve. Každý má iný dôvod pre druhú alebo 1000 šancu.
Kde je tvoja hranica rešpektu? Poznáš ju vôbec? Aké správanie od priateľov a partnerov očakávaš? Usmerňuješ svoje okolie alebo ich necháš robiť ti čo chcú?
Ak je neváženie si toho druhého vo vzťahu bežné, môže to vyústiť do násilia. Vypočuj si viac o kampani o rodovo podmienenom sexuálnom násilí tu:
Peace, Zouza