Podpichovanie v kamarátstve

Ľudia si reprezentatívne vykračujú pred Starou tržnicou. Vetrík im podfukuje perfektne doladený outfit, ktorý odzrkadľuje ich sociálnu skupinu. Či už sú to paničky, hipsteri, punkáči, milovníci prírody alebo bankári. Výzorom ukazujú – „do tejto vrstvy patrím a preberám na seba jej charakteristiky… Obklopujem sa ľuďmi s rovnakým zmýšľaním. Nasledujem ich normy.“

Či? Iba žeby ne!

Aký to má vôbec súvis s podpichovaním v kamarátstve? Poďme pekne po poriadku.

Sociálna skupina ako identita

Sociálne skupiny, do ktorých chceme buď výzorom, diplomom alebo príjmom zapadnúť, nám prideľujú status. Ten nám často ovplyvňuje správanie. Psychológovia porovnávali motívy ľudí medzi pro-sociálnym a súťaživým popichovaním. Či si uťahuješ z druhých, lebo im ukazuješ, že si lepší alebo sa s nimi chceš s vtipom skamarátiť. Zistili, že sociálny status je dobrým prediktorom typu podpichovačného správania. Čím si vyššie, tím privilegovanejšie sa cítiš adresovať „nadradené“ ironické poznámky na okolie. [1]

Samozrejme adresát a jeho/jej pochopenie poznámky určujú, či je zobratá ako vtip alebo urážka. Podpichovanie je totiž risk. Vyústi buď do momentu kliknutia, srandy a pokračovania v odpinkávaní alebo do urazenia, hanby, pocitu podceňovania, iritácie, hnevu a bolesti. Všetko závisí od osobných hraníc každej jednej osoby.

Humor, hranice, kamaráti

Hranice však v dobrom priateľstve postupne miznú a ani miestami neexistujú. Predsa to je na kamarátstve krásne, že si všetko úprimne poviete (na východe naložíte). A keď sa niekto vyťahuje do výšin, tak ho/ju pekne uzemníš. Humor jednoducho do kamarátstva patrí. Inak by sa ľudia brali príliš vážne.

Aké sú dôvody vypúšťania vtipných a štipľavých poznámok z úst? Humor je veľmi dobrý prostriedok na uvoľnenie situácie medzi cudzími ľuďmi. Vtipmi si publikum rýchlo získaš a dokážeš ním zničiť monotónnosť situácie. Taktiež reprezentuje nadľahčený postoj, pobavenie a ochranu.  Na druhej strane sa mnohí spoliehajú na svoju ironickú povahu, keď sú nervózni, vyhýbajú sa pozornosti alebo redukujú svoje nepohodlie.

Aké typy podpichovačiek existujú?

• Slovné hračky
• Irónia
• Doberanie
• Imitácia
• Fyzická hra
• Sarkazmus
• Intonácia

Humor je dvojtvárny. Vo všeobecnosti ho môžme rozdeliť na negatívny a milý. V konečnom dôsledku, si ho každý vysvetlí ako chce. Na základe svojich domnienok. [2]

Od čoho závisí pochopenie humoru?

Ako ľudia analyzujú tvoje výroky a kde hľadajú nápovede?

Kontext a znaky definujú konverzácie. Miesto (ako prvok kontextu) do veľkej miery ovplyvňuje naše správanie. V plnom výťahu budeš s kamarátom asi inak rozprávať ako doma pri grille.  Taktiež rovnaké názory a blízkosť vo vzťahu uľahčujú ľuďom pochopenie tvojho humoru. Rod hraje svoju rolu. Gina Caucci a Roger Kreuz zistili, že muži si oveľa viac zo seba uťahujú ako ženy. Dokonca to vnímajú pozitívnejšie a nie ako nepriamu narážku alebo kritiku.

Ako zisťujeme, že poznámka bola myslená vážne alebo nie? Paralinguistické znaky ako intonácia, mimika, gestika a postoj tela zosobňujú vtipy v jeden celok. Ako to človek povedal? Ako sa pritom tváril a hýbal? To všetko nám vytvára ucelený obraz situácie. Navyše sú tieto para-verbálne znaky kultúrne špecifické.  Niekde pri kývaní ľudí zdravíš, inde ich posielaš do riti.[3]

Svet humoru je plný nápadov a situačných špecifík, ktoré sa nám doživotne zarývajú do pamäte. Prehlbujú vzťahy a zvečňujú minúty šťastia. Niekedy nás humor privádza do trápností, no nejako sa z toho už dá vykľučkovať. Hlavne nech sa ľudia smejú a neberú život, a hlavne seba, smrteľne vážne.

Prajem šťastný zvyšok dňa.

Zouza

[1] Tragesser, Sarah L;Lippman, Louis G. Teasing: For Superiority or Solidarity? The Journal of General Psychology; Jul 2005; 132, 3; ProQuest pg. 255.

[2] GORMAN, GLEN a CHRISTIAN H. JORDAN. I know you’re kidding”: Relationship closeness enhances positive perceptions of teasing. Personal Relationships [online]. 2015, 22(2), 173-187 [cit. 2017-07-02]. DOI: 10.1111/pere.12071.

[3] CAUCCI, Gina M. a Roger J. KREUZ. Social and paralinguistic cues to sarcasm. Humor [online]. 2012, 25(1), 1-22 [cit. 2017-07-02]. DOI: 10.1515/humor-2012-0001.