„Túžba nie je možná bez nedostatku, bez neprítomnosti vytúženej veci a následne bez prímesi určitej bolesti.“ (Michel Focault)
Túžba po hravosti, spojenia a vzrušenia vedie ľudí k všelijakým nápadom. Už len samotná myšlienka prerastajúca v hlave do predstáv, ako a s kým sa spojiť, aby táto túžba bola uhasená ťa dokáže prenasledovať hodiny. Dnes, vďaka smartfónom a appkám dokážeme fyzicky sedieť na prednáške, ale v hlave prežívať s niekým mileneckú scénu. Sexting je hravá forma, ako vzbudiť erotickú náladu a spoločne ju vo svojich predstavách prežívať.
Je vzrušenie naozaj jediným zmyslom sextingu? Aké sú motivácie ľudí posielať svoje polonahé fotky alebo dvojzmyselné návrhy? Aké sú riziká online „anonymného“ priestoru?
Ľudia odjakživa zvečňovali erotiku. V maľbách v jaskyniach, obrazoch a aj na tanieroch. Neskôr sa vydávali fotky a dnes už HD fotky dokážu vzniknúť aj zaniknúť v priebehu 15 sekúnd. Doba rýchleho prístupu k vzrušeniu ničí tajuplnosť predstáv a prekračuje hranice súkromia jedinca. Na druhej strane môže sexting práve súkromné vzrušenie medzi chatujúcimi upevniť. Navyše prejavovanie svojej sexuality nebolo nikdy otvorenejšie ako dnes.
Kde je teda hranica?
Katarína Hollá vo výskume uvádza 4 druhy sextingu: partnerský – konsenzuálny, nátlakový, sexting ako forma pozornosti a priťažujúci sexting. Čo si pod tým predstaviť?
Konsenzuálny sexting je druh komunikácie s erotickým podtónom medzi dospelými ľuďmi vo vzťahu. Týmto spôsobom udržiavajú sexuálnu intimitu a túžbu, aj keď sú na míle od seba. Avšak mladiství svoju sexualitu len začínajú objavovať a prejavovať, preto je zverejňovanie erotického materiálu forma prejavu a poznávanie hraníc.
Nátlakový sexting obsahuje vyvolanie nepríjemného pocitu – „pritlačenie k stene“ za zámerom získať tvoje sexuálne fotky. Môže tomu predchádza presviedčanie, ubezpečovanie, že to robí každý alebo že tá fotka je len preňho/ pre ňu. Nerob nič, čo ti je nepríjemné – aj to je hranica.
Až 19% mládeže rozširuje svoje erotické fotky, len aby vo svojom online obecenstve vzbudili pocit túžby.[1] Mnohým sa aj darí takýmto spôsobom na seba upútať pozornosť, nazbierať sociálne odcenenie vo forme stoviek likeov. No treba mať na pamäti, akú cenu táto pozornosť môže na tvoju budúcnosť mať.
Vydieranie, nechcené šírenie, revenge porn alebo dokonca detská pornografia reprezentujú priťažujúci sexting. Situácia, kedy sa hravá fotka zmení na zdroj trápneho pocitu a zahanbenia pred obecenstvom a sebou samím.[2]
Na Slovensku je narábanie, vydieranie, rozširovanie tvojich erotických fotografií alebo dokonca zarábanie na nich trestné. Bohužiaľ si to podľa Agentúry pre ľudské práva zažilo na vlastnej koži 13% slovenských žien.[3]
Pravidlo súhlasu
Online sexuálne obťažovanie nemá až tak ďaleko od fyzického sexuálneho obťažovania. Je vzrušujúce objavovať nové pocity, prekračovať hranice a prežívať rôzne typy rozkoše. No jedno je isté. Potrebuješ súhlas druhého. Keď ti niekto v dôvernosti a pocitu prepojenia pošle svoju intímnu fotku, tak je to moment pre vás dvoch. Nie pre ďalších ľudí. Keď chceš niekomu vyjadriť svoju náklonnosť, nemusíš mu/jej hneď dávať návrhy na sex alebo prejavovať svoje vzrušenie nechcenými poznámkami. Áno možno je to na internete a medzi kamarátmi veľmi vtipné, no v skutočnosti to nefunguje.
V súkromnom živote to je o tvojom pocite: Toto mi je príjemné. Toto sa mi prieči. Každý má hranicu nastavenú úplne inak, kvôli vlastnej morálke, predstave krásy a identity. Avšak počúvať vlastné pocity sú základom určenia si hranice na vyjadrenie nesúhlasu alebo vzplanutia túžby.
Aká je tvoja skúsenosť?
Prajem pekný deň,
Zouza
[1] Wolak, J. Finkelhor, D. 2011. Sexting: A Typology. Durham, NH : Crimes against Children Research Center. Dostupné na: http://scholars.unh.edu/ccrc/48/.
[2] Hollá, K. 2016. Sexting a kyberšikana. Bratislava, IRIS.
[3] EU a EUROPEAN UNION AGENCY FOR FUNDAMENTAL RIGHTS. Violence against women: an EU-wide survey : main results. Vienna: EFRA, 2014.