Momenty strávené s ľuďmi vám postupne preplietajú osudy. Koreň priateľstva sa zarýva do zeminy a obaja stojíte vzpriamení, opierajúc sa jeden o druhého. Pevnejšie, ako keď ste boli sami. Presvedčení, že to takto ostane navždy alebo bude len lepšie. Tvoríte si vlastný dom na strome, na základe rovnocennosti, záujmu, rešpektu a slobody.
Jedného dňa kamarát/-ka ublíži. Slovom alebo činom naruší vaše pevné a hlboké korene. Je to rana pod pás, pretože v sebe nesie bolesť, šok, sklamanie a útrapy. Čo s vami ďalej bude? Toto fakt dokašľal/-a. Kam máte spolu rásť, keď si takto dovolil/-a porušiť vaše základy kamarátstva?
Čo si mi to urobil/-a?
Priatelia sú najfrekventovanejším zdrojom sklamania, ublíženia, agresie a podrazu. Je ich jednoducho veľa – automaticky sa zvyšuje možnosť krivdy.[1] Rozhodujúca je tvoja reakcia. Ide ti o záchranu vzťahu alebo vlastnú hrdosť, že niekto si dovolil ti takto ublížiť. Teraz sa bavíme o ľuďoch, na ktorých ti naozaj záleží, nielen známych. Skús si spomenúť na situáciu, kedy ti kamarát ublížil a ty si zostal/-a úplne zaskočený/-á, zronený/-á a naštvaný/-á. Kto v tebe tieto pocity naposledy vyvolal? Čo sa stalo potom? Vyriešili ste to?
Psychológovia zhrnuli dve možné reakcie na ublíženie: odpustenie alebo pomsta. Ľudia so súhlasnou povahou, emocionálnou stabilitou, úprimnosťou a skromnosťou sú ochotnejší odpustiť, ako neurotickí narcisti, ktorí radi emocionálne zavádzajú pre vlastný pocit hodnoty. Pomstychtivosť nemusíme chápať len v jasných činoch so zlým úmyslom. Patrí k tomu tiež nepriame ublíženie – rozširovanie krivdy do blízkeho okolia a potvrdzovanie sa vo vlastnej pravde.[2] Vyhľadávanie podpory, že stáť si pevne za svojim, je to správne riešenie.
Odpustenie – ďalšie cudzie slovo?
Nielen povaha človeka, ale aj vážnosť činu ovplyvňujú, či ti kamarát odpustí. Existuje kategória neodpustiteľnosti, do ktorých zapadá znásilnenie, okradnutie, vražda alebo iné vážne ublíženie na zdraví.[3] Potom to závisí od vlastného úsudku o prekračovaní hraníc normálnosti a neprípustnosti. Keďže v článku ide o priebeh priateľského vzťahu po konflikte, skús si priradiť tvoje podobné zážitky na graf. Naznačuje, že čím vážnejšie je ublíženie a vina, tým menej pravdepodobné je odpustenie.
Poukázanie a priznanie viny je dôležitý krok, ktorý podmieňuje riešenie konfliktu. Niektorí si celý život nepriznajú, že niekomu spôsobili bolesť. Potom tie prípady zostávajú doživotne nevyriešené a ľudia sa na uliciach obchádzajú oblúkom.
Zase tie rodové rozdiely…
Myslíš, že existuje rozdiel medzi ženou a mužom v reakciách na ublíženie? Samozrejme, že toto základné rozdelenie spoločnosti sa nezaobišlo od porovnania. Pohlavia majú inú perspektívu na konfliktnú situáciu v priateľstve, pretože ich vytvárajú z rozdielnych dôvodov. „Nežnému pohlaviu“ záleží na pocite emocionálnej podpory, zdieľania intímnych pocitov a pevného mentálneho puta. Muži trávia čas s ľuďmi, ktorí im imponujú profesnými a osobnými výsledkami alebo majú rovnaké záujmy.[4]
V prípade konfliktu sa ženy viac snažia o zachovanie vzťahu (emocionálnej podpory), preto je u nich pravdepodobnejšie, že kamarátke/-ovi odpustia. Muži na druhej strane majú tendenciu vzťahy radikálne ukončiť, pretože niekto poškvrnil ich hrdosť. Poprípade mu/ jej to aj vrátiť, pretože férovosť musí byť v kamarátstve zachovaná.[5] Osobne som stretla obe pohlavia, ktoré zapadajú práve do definície opačného pohlavia. Každý jeden človek je mix typických ženských a mužských vlastností (keď už sme si to tak rozdelili). Preto si to skôr vysvetľujem kombináciou faktorov, ktoré určujú situačný vznik konfliktu a budúcnosť vzťahu.
Koho to bola vlastne vina?
- Ako veľmi čin môjho kamaráta prekračuje moje hranice morálnosti?
- Ako blízky mi je daný človek
- Do akej miery si on /ona dokáže priznať chybu?
- Chcem zachovať naše priateľstvo?
- Chcem ho/ju vymazať zo svojho života?
- Chcem zachovať neutralitu?
Otázkou teda nie je pohlavný orgán, ale čo je pre človeka dôležitejšie. EGO vs. VZŤAH. Je to balansovanie medzi nimi – stredná cesta. Kompromis je pracný cieľ, hlavne vo vzťahoch. Ľudia majú radi čierno-bielo, jasné odpovede a prikláňanie sa len k jednej možnosti. Buď si zaťatí snažia vydobyť svoje alebo upúšťajú od svojich požiadavok, kvôli strachu- zo samoty, odsúdenia, hanby… Je to široká škála reakcií, ktoré sú podmienené egom a dôležitosťou vzťahu. Už nechám na teba, kam sa zaradíš.
Život –
Konflikty sú súčasťou každého života a niekedy si ani nedokážeme vysvetliť, prečo sa nám toľko zlého alebo dobrého deje. Ako veľa bolesti dokážeme zniesť? Čo chceme zachovať? Seba alebo vzťah? Dokážeme všetko úplne odpustiť alebo si krivdu nosíme so sebou a vyhadzujeme mu druhému do očí? Koľko vzťahov dokáže spoločne ťažkosti prekonať, poučiť sa a fungovať ďalej? Ako to ovplyvňuje budúcnosť?
Pospomínaj a odpovedz si. Alebo daj vedieť aj mne:)
Prajem veľa spoľahlivých priateľstiev.
Zouza
P.S. Dotazník o priateľstve je stále tuto.
[1] HOJJAT, Mahzad a Anne MOYER. The psychology of friendship. 2016.
[2] Fincham, F. D. (2000). The kiss of the porcupines: From attributing responsibility to forgiving. Personal Relationships, 7(1), 1–23.
[3] Rapske, D., Boon, S. D., Alibhai, A. M., & Kheong, M. J. (2010).Not forgiven, not forgotten: An investigation of unforgiven interpersonal offenses. Journal of Social and Clinical Psychology, 29, 1100–1130.
[4] Rawlins, W. K. (1982). Cross-sex friendship and the communicative management of sex role expectations. Communication Quarterly, 30, 343–352.
[5] Felmlee, D., Sweet, E., & Sinclair, H. C. (2012). Gender rules: Same and cross-sex friendship norms. Sex Roles, 66, 518–529.