Vzťahy v rodine

Čo podľa teba určuje dobrú rodinu? Do akej miery tá tvoja spĺňa túto predstavu? Aké veci ťa s členmi tvojej rodiny spájajú a naopak odlišujú? V dnešnom blogu sa budem venovať rodinným vzťahom v zmysle prepojenosti, náklonosti a blízkosti medzi jednotlivými členmi.

Typy väzieb v rodine

Vieš na čo vedci v 70 rokoch prišli, keď skúmali formu väzieb medzi bábätkom  a jeho opatrovníkom? Definovali tri druhy vzťahov, na základe experimentu,      kde opatrovník nechal dieťa v neznámej miestnosti s niekým koho nepozná. Reakcia bábätka na odlúčenie a zlúčenie s rodičom definovala typ ich vzťahu.

Bezpečný typ väzby naznačoval, ak batoľa plakalo a ukázalo úzkosť pri odchode a šťastie pri príchode rodiča. Tieto bábätká majú tendenciu dôverovať rodičom, ukazujú im pozitívne emócie a nestrachujú sa o opustenie.

Vyhýbavý typ väzby je identifikovateľný minimálnou reakciou bábätka na príchod a odchod rodiča. Hoci deti túžia po blízkosti rodiča, časom sa naučia túto potrebu potlačiť. Vedia, že ak sa pokúsia o prejavenie úzkosti/nešťastia, tak ich správanie bude odmietnuté opatrovníkom, ktorý je buď chladný alebo zaneprázdnený.

Úzkostlivý/rozpoltený typ väzby vzniká, ak je dieťa nešťastné už pred odchodom rodiča a je náročné ho upokojiť aj po návrate. Takéto správanie je mixom hnevu  a nevedomosti o tom, kedy opatrovníci budú reagovať na potreby bábätka a kedy nie. [1]

Podľa typu väzby s rodičom (ako prvou osobou s ktorou tvoríme blízky vzťah), ktorý sa naučíš na základe jeho/jej reakcie na tvoje potreby, si vytváraš mentálny zvyk alebo vzťahovú schému. Tú potom používaš vo svojích budúcich vzťahoch.[2] Takže ľudia, ktorí mali v detstve bezpečnú väzbu s rodičmi, majú tendenciu vytvárať vyspelé a dlhotrvajúce vzťahy. Pre tích, ktorí mali vyhýbavý vzťah, je ťažšie dôverovať druhým a rozvinúť intímny a blízky vzťah. Nakoniec ľudia s úzkostlivým vzťahom s rodičom sa chcú zblížiť s druhou osobou vo vzťahu, no boja sa, že ich emócie nebudú opätované.[3]

Samozrejme nie všetky blízke vzťahy musia reflektovať tvoj typ väzby s rodičmi. Hoci vo väčšine prípadoch, ľudia opakujú vzťahovú schému z ich detstva do ďalších vzťahov. 25%- 30% z uchádzačov výskumu zmenilo typ väzby z jedného na druhý. Pretože ako ľudia sa neustále meníme spolu s našími vzťahmi. [4] Tak čo, kam si myslíš, že zapadáš ty? Pravdepodobne si nepamätáš veľa z čias, keď si  objavoval/-a svet štvornožky, no skús sa zamyslieť nad tým, ako sa vzťah s tvojími najbližšími (nielen rodičmi, ale aj kamarátmi a frajerkami/ frajermi) vyvíjal. Možno nájdeš podobnosti a dokonca nejaké súvislosti.:)

Moja rodina mi je blízka, prečo?

Je dobré vedieť, kam pravdepodobne budú tvoje vzťahy smerovať, no podľa  čoho si vyberáš koho máš rád/-a? Kto ti je blízky? A koho chceš viac spoznať? Jedným zo základných motívov, prečo sa s ľuďmi rozprávaš, spoznávaš a zbližuješ je, aby si mal/-a prístup k ich vedomostiam, pohľadom a zážitkom, ktorými si aj ty prehlbuješ svoj život.[5] Spomeň si, koľko krát si v nejakej konverzácií použil/-a: „Môj kamarát mi povedal/ má podobnú skúsenosť….“ alebo si sa iným spôsobom zjednotil s názorom alebo skúsenosťou z tvojho okolia.  Čím viac sa s určitými ľuďmi stretávaš, tým viac ich máš rád/-a a ste si blízki. Toto sa nazýva efekt blízkosti. Pamätáš si na kamarátstva zo strednej alebo základky, ktoré po skončení školy zanikli, len preto, že ste sa prestali stretávať každý deň? Určite ich nájdeš zopár. Efekt blízkosti funguje aj naopak. Teda ak si našiel/-la na osobe niečo, čo sa ti nepáči a si nútený/-á byť s ňou každý deň, tak sa tvoje negatívne emócie voči danej osobe budú len hromadiť.  Čiže ju budeš mať neustále viac nerád. [6]

Čo teda podmieňuje, že sa ti niekto páči alebo ťa zaujíma, a chceš s nimi pravidelne tráviť čas? Odpoveďou je podobnosť v názoroch, osobnosti, záujmoch, zážitkoch, výzore a dokonca génoch. Čo je ale zaujímvé na podobnosti, je jej subjektívnosť. To znamená,      že ty si môžeš  blízkosť s určitou osobou domýšľať (na základe faktov, ktoré vieš), no v skutočnosti môžte byť úplne rozdielni. Vo vzťahoch je ale dôležitejšie, čo cítiš a ako to podmieňuje tvoje správanie. V dlhodobých vzťahoch je domyslená podobnosť (v porovnaní s reálnou) dôležitejšia, keďže spôsobuje väčší záujem a starostlivosť o tvojho partnera alebo kamaráta. Pri bežných stretnutiach s ľuďmi, ku ktorým nemáš vybudovanú väzbu, na vzájomnej podobnosti až tak nezáleži. [7]

Tak, ako podobní sú členovia tvojej rodiny? Existujú u teba doma celorodinné koníčky,  tradície pri výbere povolania, kamarátov alebo partnera? Chováte doma podobný štýl výzoru? Alebo je každý člen iný a navzájom sa spoznávate a sprevádzate životom? Ako sú rozdiely v názoroch, záujmoch a osobnosti vnímané a prijímané u teba doma? Názory, hodnoty, ich zmena a dodržiavanie budem rozoberať v ďalšom článku.

Dúfam, že ťa post nejako obohatil!

Prajem pekný deň.

Zouza

[1] Ainsworth, M. D. S., Blehar, M. C., Waters, E., & Wall, S. (1978). Patterns of attachment: A psychological study of the strange situation. Hillsdale, NJ: Erlbaum.

[2] Fraley, R. C., & Shaver, P. R. (2000). Adult romantic attachment: Theoretical developments, emerging controversies, and unanswered questions. Review of General psychology, 4, 132–154.

[3] Simpson, J. A., Collins, W. A., Tran, S., & Haydon, K. C. (2007). Attachment and the experience and expression of emotions in romantic relationships: A developmental perspective. Journal of Personality and Social Psychology, 92, 355–367.

[4] Feeney, J. A., Noller, P., & Roberts, N. (2000). Attachment and close relationships. In C. Hendrick & S. S. Hendrick (Eds.), Close relationships:A sourcebook (pp. 185–201). Thousand Oaks, CA: Sage.

[5] Aron, A., & Aron, E. N. (1996). Self and self-expansion in relationships. In G. J. O. Fletcher & J. Fitness (Eds.), Knowledge structures in close relationships: A social psychological approach (pp. 325–344). Mahwah, NJ: Erlbaum.

[6] Berscheid, E. (1985). Interpersonal attraction. In G. Lindzey & E. Aronson (Eds.), The handbook of social psychology (3rd ed., Vol. 3, pp. 413–484). New York: McGraw-Hill.

[7] Montoya, R. M., & Horton, R. S. (2013). A meta-analytic investigation of the processes underlying the similarity-attraction effect. Journal of Social and Personal Relationships, 30, 64–94.